Alexej Fulmek z Petit Press prednášal na FF KU
Generálny riaditeľ najväčšieho vydavateľstva Petit Press ponúka nahliadnutie do minulosti a do skutočnej reality printových novín.
Filozofickú fakultu Katolíckej univerzity v Ružomberu navštívil 1.10.2013 generálny riaditeľ najväčšieho vydavateľského domu na Slovensku Petit Press, Alexej Fulmek. Jeho novinárske začiatky sú spojené s denníkom Smena. Ako novinár pracoval najprv na kultúre. Neskôr pôsobil ako vojnový redaktor v Abcházsku, Podnestersku a v Moskve počas pokusu o prevrat. V súčasnosti je generálnym riaditeľom vydavateľského domu Petit Press. Pri svojej návšteve Katolíckej univerzity v Ružomberku rozprával o vzniku a problémoch v samotných začiatkoch denníka SME a vydavateľského domu Petit Press. Začiatkom 90-tych rokov si ho Karol Ježík vybral ako zástupcu šéfredaktora denníka SME. Spomína na ťažké začiatky: „Pre tlač novín sme mali ponuky aj z Rakúska, aj z Českej republiky, len sme sa báli, že nás budú zastavovať s novinami na hranici. Na Slovensku sme mali dve šance: Žilinu a Komárno. Žilina bola viac menej pod kuratelou štátu, takže sme si vybrali Komárno.“ Po získaní úveru zo Spojených štátov amerických si postavili vlastnú tlačiareň a odvtedy sú prvou fungujúcou tlačiarňou na Slovensku. Vzápätí spomína na rozbeh svojej manažérskej kariéry: „Na začiatku sme boli amatéri. Mali sme všade neskutočný bodrel. Až kým sme nenašli ľudí, ktorí nám povedali, že zmluvy nemôžu skončiť v šuplíku, ale musia ísť na ekonomické oddelenie, aby sa vyfakturovali. Keď som prešiel do manažérskej funkcie, tak sme oddelili mňa od redakcie úplne a dodnes nemám prístup do redakčného systému.“ Fulmek hovoril o tom, ako pomaly upadajú printové denníky. „Internet je vysoko efektívny. Na malé tržby generuje veľký zisk. Tak či tak, budeme asi posledný printový denník vychádzajúci na Slovensku.“ Podľa jeho názoru bude musieť mať denník niečo zaujímavé pre čitateľa, aby si ho práve v ten deň zakúpil. „Online rastie, ale nedokáže absolútne kompenzovať inzertné výpadky, ktoré sú šialené.“
Veronika Grečnárová
Foto: Jakub Fulla