Iba špička ľadovca?

Básnickú zbierku Dnes nie je Mikuláša od Jozefa Urbana prečítate cestou z Banskej Bystrice do Ružomberka. Na premyslenie a vyrozprávanie toho, čo v tej zbierke je budete potrebovať dvakrát toľko času. A ak by ste sa rozhodli niečo z nej zarecitovať na mikulášskej besiedke, riskujete, že nedostanete odmenu, lebo Mikuláš nepochopí posolstvo.

Jozef Urban je v tejto zbierke milovníkom hudby a trpí nedostatkom lásky. Kniha Dnes nie je Mikuláša je jeho denníkom, osobnou spoveďou, alebo aspoň súborom náhodných myšlienok víriacich sa pred spaním. Urban dôkladne vykresľuje prostredie deja, dáva pozor na obrazy a zvuky:

„ľudia sa zastavovali a počúvali jeden zháňal VB

električky z diaľky zvonili škodoradostným smiechom

Jardových prepraviek s pivom

Katrin

cvakol fotoaparát a tupo civel

na Jardu a na mňa“

Čitateľské oko potešia aj jazykové prostriedky. Najčastejšie prirovnania a metafory, prípadne aj opakovanie jedného verša v snahe stupňovať napätie. Zväčša píše v rýmoch, ale slová vie ukladať na papier aj v náhodnom poradí. Využíva aj zvukomalebnosť slovenčiny: „daždivá že sa bez dáždnika zblázniš“.

Autor stavia na prvky reálneho prostredia a opisy nesúvisiacich skutočností. Vie napísať, čo kto povedal a budí tak dojem, že to, čo píše sa skutočne stalo. V jednej básni môžeme dokonca nájsť citáciu z pohľadnice. Niekedy ukazuje len špičku ľadovca a to ostatné si musí čitateľ nájsť sám, inokedy zas odhaľuje až priveľa:

„Vidím sa plakať na lavičke

a stále myslím

na tvoje roztiahnuté nohy

niekde na ambasáde nejakého

vizionárskeho štátu

Ty hoci toľko milovaná svojím spôsobom panna

presvedčivá

a zmanipulovaná

Ešte stále musíš snívať

pretože mŕtvi sú dôležitejší

než výbuchy brutálneho

milovania

za ktoré nás raz susedia oznámia

na národnom výbore“

Čitateľ má možnosť hlboko sa ponoriť do autorovho vedomia a do jeho citov. Iba Jozef Urban však vie, čo v skutočnosti chcel napísať. Jeho poézia tak pôsobí, akoby ani nemala byť určená na čítanie, skôr len na odfiltrovanie a upratanie myšlienok. Pri čítaní zbierky sa striedajú návaly radosti s hlbokou depresiou a stavy melanchólie s pocitom prázdnoty.

Zbierka Dnes nie je Mikuláša je dobrým spoločníkom do samoty. Nenahradí síce dobrého priateľa, ale aspoň pomenuje problém a človek tak nadobudne pocit, že v tom nie je sám. Ukážku na Hviezdoslavov Kubín v knihe asi nenájdete. pri čítaní skôr potrápite predstavivosť a fantáziu. A ak potrebujete len reálnejší pohľad na svet, lebo sa vám všetko zdá priveľmi jednoduché, po prečítaní Urbanovej zbierky nadobudnete pocit, že už ničomu nerozumiete.