Izrael je krajina príbehov a kontrastov
Púte do Svätej zeme sú medzi kresťanmi veľmi populárne. Počas celého roka prichádzajú zo všetkých kontinentov Zeme, aby zažili atmosféru svätých miest, kde žil a pôsobil Ježiš. Táto krajina však ponúka nezabudnuteľné zážitky aj pre neveriacich.
Keďže v Izraeli sa nachádza množstvo historických pamiatok viac či menej spojených s Kristom, je pochopiteľné, že počas púte organizovanej cestovnou kanceláriou sa nedá ísť úplne všade. Avšak väčšina z toho najvýznamnejšieho sa dá vidieť aj v priebehu jedného týždňa.
Naša púť po Svätej zemi začala tak ako väčšina ostatných, príletom do Tel Avivu, oficiálneho hlavného mesta štátu Izrael. Je to moderná metropola plná výškových budov a mladých Židov, ktorých sem láka najmä zábava a západný spôsob života. Keďže s takýmto životným štýlom sa spája aj porušovanie tradícií a prikázaní, vrátane sobotného sabatu, ortodoxní židia pokladajú Tel Aviv za mesto skazy. Oni za svoje centrum pokladajú Jeruzalem. Ten však nechcú ako hlavné mesto uznať medzinárodné spoločenstvá. Dôvodom sú židovsko-palestínske spory.
Nazaret je výlučne arabské mesto
Autobus zamieril na sever krajiny do Nazareta, mesta Ježišovej mladosti a rodiska jeho matky Márie. Cestou sme sa zastavili v Cézarei na pobreží Stredozemného mora. Pomedzi oblúky antického akvaduktu sme sledovali západ slnka.
„O štyridsať minút sme v hoteli,“ povedal nám ešte na pláži náš slovenský sprievodca. Cesta však trvala oveľa dlhšie. Prvé šomravé hlasy sa v autobuse ozvali asi po hodine a pol. Ostatní sa k nim pridali o pol hodinu neskôr, keď sme míňali Nazaret. „Zmena plánu. Nejdeme do hotela v Nazarete, ale do bungalovov pri Genezaretskom jazere,“ šokoval nás sprievodca. V hoteli už údajne neboli žiadne voľné miesta. Unavení z cesty, uspokojili sme sa aj s bungalovmi. Ale nie všetci! Podaktorí si v nich totiž našli mloky, alebo mláky zapríčinené deravou strechou.
Na pobreží Genezaretského jazera, niekedy nazývaného aj Galilejské či Tiberiadské, sme strávili dve noci. Po prvej sme navštívili neďalekú Horu blahoslavenstiev, ale aj miesto, kde Ježiš ustanovil apoštola Petra za svojho nástupcu či Tabghu, kde nasýtil zástupy dvoma rybami a piatimi chlebami. Oživením bola pre nás návšteva pozostatkov mesta Kafarnaum, v ktorom Ježiš vyučoval a následná krátka plavba po obrovskom trojmennom jazere.
Na druhý deň sme sa dostali do Nazareta. Boli sme veľmi prekvapení, keď nám sprievodca povedal, že ide o mesto obývané výlučne Arabmi, ktorí tvoria dvadsať percent z celkovej populácie Izraela. Zaujali nás tam najmä pozostatky rodného domu Ježišovej matky Márie a obrovská bazilika postavená nad nimi.
Betlehem je geto obohnané betónovým múrom
Presúvali sme sa na juh do Kristovho rodiska Betlehema. Cesta trvala niekoľko hodín, ale bolo zaujímavé sledovať ako sa úrodná krajina plná paliem mení na vyprahnutú skalnatú púšť. Chvíľu sme sa zdržali aj v Jerichu, údajne najstaršom meste na svete, ktoré patrí autonómnej Palestíne.
Zakrátko sme sa dostali do Jeruzalema a vzápätí do Betlehema. Tieto dve mestá geograficky od seba nič neoddeľuje a pôsobia ako jeden celok. Jeruzalem však patrí štátu Izrael a Betlehem Palestíne, čo spôsobuje neustále napätie medzi ich obyvateľmi. Židia preto začali stavať okolo palestínskych miest osem metrov vysoký betónový múr. Zákaz prekročiť ho platí pre obidve strany. Múr spolu s ostnatým drôtom, vežami a ozbrojencami dotváral atmosféru strachu a neistoty betlehemského geta, v ktorom sme mali bývať až do nášho odletu na Slovensko.
„Ak si myslíte, že všetci Palestínčania sú agresívni fundamentalisti, budete prekvapení,“ upozornil nás sprievodca. Po prvom kontakte s Betlehemčanmi sme mu dali za pravdu. Správali sa k nám oveľa priateľskejšie ako väčšina Židov. Výnimkou boli vojaci strážiaci múr. Keď so samopalmi vošli do nášho autobusu, aby ho skontrolovali, nepôsobili príliš vľúdne. Postupne sme si však uvedomovali akú skreslenú realitu nám ponúkajú média o tomto regióne.
Z Ježišovho rodiska sme denne cestovali do Jeruzalema a spoznávali miesta navždy a veľmi hlboko vpísané do histórie ľudstva. Navštívili sme aj neďalekú Betániu. V nej sa dá za dolár zostúpiť do hrobky, v ktorej niekoľko dní ležal mŕtvy Lazár, až kým ho Kristus nevzkriesil.
Na Krížovej ceste je arabský bazár
„Šáliky i ružence z olifky pravdivej. Jeden za dolár,“ vykrikovali po poľsky arabskí predavači. Všade nás totiž pokladali za Poliakov, pretože tí tvoria zo všetkých pútnikov z celého sveta najpočetnejšiu skupinu. Pritom sme sa nenachádzali na žiadnom námestí, ale na Krížovej ceste, z ktorej si Arabi urobili bazár. Je úplne bežné ak je niektoré jej zastavenie rovno nad pultom s koreninami. Keďže Krížová cesta je jedným z najvyhľadávanejších miest v Jeruzaleme a vedie cez úzke uličky, často býva preplnená a pôsobí hekticky.
Vrcholom každej púte je návšteva Golgoty, miesta, kde Ježiša ukrižovali a Božieho hrobu ležiaceho o niekoľko metrov ďalej. Obidve sväté miesta sú ukryté v obrovskej Bazilike Božieho hrobu. Správcom miesta, na ktorom stál Ježišov kríž je pravoslávna cirkev. Komplikovanejšie je to s Božím hrobom. Aj ten sa stal predmetom sporov, preto ho rozdelili a z jednej strany ho spravujú kopti a z druhej pravoslávni. Aby sme sa do hrobu dostali, museli sme stáť v rade niekoľko hodín. Našli sa však aj takí, čo sa doň dostali aj bez státia v rade. Žiadne miesto na svete nie je dosť sväté na to, aby sa vyhlo úplatkárstvu.
Svätá zem je plná legiend
Ku koncu našej púte sme navštívili aj historické miesta Kumrán a Massadu. Keďže sú neďaleko Mŕtveho mora, využili sme príležitosť a na vlastnej koži sme si vyskúšali, aké je husté a ako štípe v očiach a záderoch. Neobišli sme ani rieku Jordán. Tá nás prekvapila najmä množstvom nutrií a rýb obludných rozmerov. Obdivovali sme ľudí, ktorí neváhali vstúpiť do rieky a ponorením do nej prijať krst.
Posledný deň sme venovali výhradne Betlehemu. Navštívili sme Baziliku Narodenia postavenú nad miestom, kde Kristus prišiel na svet. V tomto meste je ešte niekoľko miest spojených so začiatkami kresťanstva, ale každého zaujme aj arabská kultúra, ktorá v tomto meste prevláda. Mezuínov spev, vychádzajúci z minaretu nad mešitou, rozliehajúci sa nad celým mestom zaručil zimomriavky každému z nás.
Hoci hlavným cieľom každej púte do Svätej zeme je bližšie nahliadnuť do Ježišovho života, veľkým zážitkom je aj spoznávanie samotného Izraela a jeho obyvateľov. Mnohým návštevníkom sa otvoria oči a prídu na to, že Blízky východ nie je úplne taký ako sa o ňom hovorí na západe. Vo všetkých smeroch je to krajina kontrastov, ktorá ponúka nielen poznanie, ale aj nezabudnuteľné zážitky.
Dôležité je vnímať všetko s nadhľadom. Ide totiž o miesto plné legiend a mýtov, na ktorých zarábajú najmä cestovné kancelárie a sprievodcovia. Skutočná pravda často leží aj niekoľko metrov pod zemou a je úplne odlišná od toho, čo rozpráva ziskuchtivý sprievodca.