Jesenný smog smradom morí ulice a vážne ohrozuje naše zdravie

Trend jesenného pálenia stále prežíva aj na Záhorí. „Dymové signály“ vychádzajú z nejednej záhoráckej obce, menej z miest. Za nepovolený spôsob likvidácie odpadu hrozia občanom pokuty.

ZÁHORIE. Napadané lístie, rastlinné zvyšky zo záhrady, nespracované vňate zo zeleniny – to všetko treba v záhradách niekam upratať. Ekológia radí jasne –  kompostovať. Pálenie biomasy alebo miešanie s komunálnym odpadom je jednoduchým, ale krátkozrakým riešením.

Zákon a sankcie

Záhorácke obce a mestá trápi dusivý smog hlavne na jeseň. Snímky z Gbiel a Kopčian zreteľne dokumentujú, že spaľovanie sezónneho rastlinného odpadu má dlhoročnú tradíciu najmä v menších obciach a mestách, kde majú obyvatelia väčšie úžitkové záhrady pri svojich domoch.

Situácia, kedy sa v uliciach šíri výrazný dymový zápach, sa však každý rok opakuje nielen na Záhorí, ale na celom Slovensku. Ľudia pália suché rastlinné zvyšky aj napriek tomu, že spaľovanie odpadu, najmä lístia či konárov, je zákonom, ale aj mnohými miestnymi všeobecne záväznými nariadeniami, zakázané.

Smogová sezóna sa začína začiatkom jesene, najvýraznejšie zhoršenie ovzdušia v obciach nastáva v neskorších popoludňajších hodinách. K večeru sa tak ulice a blízke okolie na miestach, kde sa spaľovalo, plnia zapáchajúcim vzduchom, ktorý tlačí k zemi padajúca hmla. Ak fúka vietor, splodiny sa rýchlo rozptýlia, no ten zároveň zvyšuje nebezpečenstvo vzniku požiaru.

Zákon o ochrane pred požiarmi č. 314/2001 Z.z. vypaľovanie a spaľovanie porastov aj iného materiálu zakazuje. Za usvedčenie z priestupku možno dostať pokarhanie alebo pokutu do výšky 331 eur. V blokovom konaní hrozí pokuta do 100 eur. Pre podnikateľov platia vyššie taxy pokút.

Spaľovanie po dohode s hasičmi

Ľudia musia vždy dbať na protipožiarnu prevenciu. Za určitých podmienok sa dá požiadať o povolenie na spálenie odpadu. O postupe informuje podplukovník Róbert Simeonov z oddelenia požiarnej prevencie KR HaZZ v Trnave:

„V prípade zámeru spaľovania horľavých látok občanmi musí daná osoba, ešte pred samotnou činnosťou, spaľovanie nahlásiť na príslušné okresné riaditeľstvo HaZZ a obecný úrad. V žiadosti treba uviesť dátum a čas spaľovania, podmienky, za akých sa bude spaľovať a tiež aj osoby zodpovedné za túto činnosť, pričom v prípade kladného rozhodnutia má hasičský zbor právo túto činnosť kontrolovať.“

Podotýka však, že pokiaľ  mestské alebo obecné zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré takúto činnosť zakazuje, nemal by ju žiadateľ vykonávať a sezónneho odpadu zo záhrady sa musí zbaviť napríklad spomínaným kompostovaním.

Predchádzanie vzniku odpadu

Biologicky rozložiteľný odpad, najmä ten záhradný, by nemal za žiadnych okolností končiť v smetných nádobách. Za to tiež môžete dostať pokutu. Ku kompostovaniu nás zaväzujú aj smernice Európskej únie. Dôvodom tohto nariadenia je stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky.

Domácim zhodnocovaním rastlinného odpadu vzniká za pomerne krátky čas organické hnojivo, ktoré sa dá aplikovať do pôdy alebo použiť na výrobu pestovateľského substrátu.

Do kompostu patrí prírodný materiál z údržby zelene a záhrad spolu s kuchynskými a reštauračnými odpadmi rastlinného pôvodu, tiež aj výkaly hospodárskych zvierat z drobnochovu. Avšak nie všetok odpad z úžitkovej záhrady sa hodí na kompostovanie.

Zhodnocovanie rastlinných zvyškov zákony pokladajú za predchádzanie vzniku odpadu. Takáto činnosť má v rámci odpadového hospodárstva najvyššiu prioritu nielen na úrovni samospráv, ale aj domácností.

NEZODPOVEDNOSŤ A HAZARD SO ZDRAVÍM

Pálenie lístia a suchej trávy uľahčuje prácu, no odpad sa len tak nevydymí. Látky rozptýlené do ovzdušia sa vrátia na zem s najbližšou hmlou, aj keď nie práve tam, odkiaľ prišli. Do vzduchu, ktorý dýchame, sa touto cestou dostávajú aj organické hnojivá, ktoré sa menia na škodlivé plyny. Pri domácom spaľovaní odpadov koncentrácie škodlivín často prekračujú limity stanovené pre priemyselné zóny. Zápach, ktorý navyše obťažuje nielen najbližších susedov, je tu najmenším problémom.

Množstvo uhlíka, ktorý rastliny naviazali počas vegetačného obdobia, sa spaľovaním opäť uvoľňuje naspäť do atmosféry. Častice uvoľnené do ovzdušia sa s najbližším dažďom, hmlou či snežením vracajú opäť na zem. Vysoké koncentrácie škodlivín vznikajúcich pri nedokonalom horení vlhkých materiálov môžu u človeka vyvolávať poškodenia imunitného a nervového systému a pridávajú sa k rakovinotvorným pôvodcom.

SEMENÁ AJ CHOROBY KOMPOSTOVANIE PREŽIJÚ

Buriny a ich semená spolu s chorobami infikovanými rastlinnými časťami sa do kompostu nehodia. Môžete tam dať zhnité ovocie, pokazenú zeleninu, lístie aj vykosenú trávu, tie sa v procese kompostovania rozložia. Mali by ste však rátať s tým, že semená v plodoch aj burinách pravdepodobne prežijú a po aplikácii do pôdy sa uchytia. To isté platí aj o chorobách zasahujúcich listy či stonky rastlín alebo stromov, tie by ste do kompostu dávať nemali.

kopcany

Kopčany. FOTO: RADOVAN BUTAŠ

 

Tento článok vyšiel aj v papierovom vydaní regionálnych novín My – Týždenník pre Záhorie, (redakčne upravený), 2014, roč. 14, č. 44, s. 5



Pridaj komentár