Kamenný strážca Spiša

Poznáte ten neveľký región východne od Ružomberka a západne od Prešova? Milovníkov mestského života potešia ulice a uličky Popradu, Kežmarku či Starej Ľubovne. Oblasť sa vyznačuje krásnou prírodou a množstvom kultúrnych skvostov. Najviac historických klenotov ponúka mesto Levoča. Neďaleko odtiaľ sa nachádza ten najväčší a  najkrajší – Spišský hrad.

Impozantný symbol celého Slovenska otvára svoje brány každý rok začiatkom apríla. Príležitosť na jedinečný výlet sme využili ešte pred slávnostným otvorením sezóny.

V čase aj v nečase

Kráčame hore mierne strmým chodníkom. Podrážky sa nám zabárajú do mäkkej pôdy, ktorá ešte nevyschla po nedávnych dažďoch. Spoza oceľovosivých mrakov nepreniká ani jediný lúč slnka. Naopak, občas z nej spadne zopár dažďových kvapiek. Tváre nám bičuje studený vietor a nezvyčajný chlad v tomto jarnom mesiaci preniká miestami aj pod vrstvy nášho teplého oblečenia. Nič z toho nás nemôže prinútiť vrátiť sa. Zdvihnem zrak a nad sebou vidím mohutné múry a veže Spišského hradu. Pohľad na siluetu vystupujúcu z hmly je úchvatný v každom ročnom období.

Majestátna zrúcanina

Bohatú históriu jedného z najstarších slovenských hradov nechajme tak. Každý návštevník si ju ľahko naštuduje na internete alebo zo špecializovanej literatúry. Dôležité je azda len to, že v roku 1780 ničivý požiar začal premenu rozsiahleho komplexu na zrúcaniny. Odvtedy chátral, ale rozhodne si nepredstavujte ruiny obrastené trávou. Pevnosť sa dodnes hrdo vypína na travertínovom vrchu a vidieť ju už zďaleka. Napríklad aj zo Spišskej Kapituly odkiaľ sme začali našu cestu. Trvá asi hodinu cez mestečko Spišské Podhradie a je pekne značená, čiže v prípade návštevy určite nezablúdite. Pod trávnatým kopcom vás čaká ešte mierne strmý výstup hore k hradnej bráne.

Pohľad pre bohov

Zrúcanina Spišského hradu mnohých prekvapí svojou rozlohou. „Vedela som, že je to najväčší hrad na Slovensku, ale že je až taký veľký som nečakala. Ešte teraz ma bolia nohy,“ hovorí o svojich pocitoch návštevníčka Adriána (19). Monumentálna stredoveká pevnosť ponúka na každom kroku zaujímavé zákutia s pekným výhľadom. Ten najkrajší sa naskytol z hradnej veže. Na jej vrcholec sa dostanete po extrémne úzkych kamenných schodoch. Z vtáčej perspektívy uvidíte nižšie časti hradu, dedinky a takmer prázdnu diaľnicu. Pohľad na okolitú prírodu a hory v diaľke vzbudzuje tisíce zvláštnych pocitov. Poobzerala som sa okolo seba a napadlo mi – ako by Boh mohol neexistovať? Kto iný by mohol tak zázračne stvoriť všetku tú okolitú nádheru, ktorou sa kochal môj zrak? Pri pohľade na horizont strácajúci sa v hmlách som ľutovala, že nie je jasno. V takom prípade návštevník uvidí ešte oveľa ďalej.

Pýcha zapísaná v zozname UNESCO

V pochmúrnu aprílovú sobotu stretávame len málo turistov. Neprítomnosť davu ľudí pritom vôbec nemusí byť na škodu. „Vyhovovalo mi, že sme prišli na začiatku sezóny, pretože pokoj a absencia výstrelov z pušiek či dela, prinášali nerušený pohľad na už známe zákutia,“ hovorí návštevníčka Ľudka (20). Spišský hrad má čo ponúknuť aj mimo letnej sezóny. Súčasťou kolosálnych ruín sú aj zastrešené expozície mučiarne, zbrojnice či hradnej kaplnky. Ich krása neunikla ani pozornosti sveta. Tabuľka na stene pri vchode upozorňuje na to, čo väčšina Slovákov dobre vie. Spišský hrad je od roku 1993 súčasťou Svetového zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Pravdepodobne aj preto sa teší veľkému záujmu turistov zo všetkých končín sveta.

Raj sysľov a plazov

Zaujímavosťou je možnosť prejsť sa po hradbách okolo dolného nádvoria. Cítila som sa ako na prechádzke po Veľkom čínskom múre, i keď som na ňom nikdy nebola. Z hradieb sme zazreli dvoch sysľov mihnúť sa v tráve. Takýto pohľad nie je ničím nezvyčajným. Dolné nádvorie hradu obýva okolo sto kusov týchto milých hlodavcov. Stretnúť tu môžete aj zástupcov z ríše plazov, ako o tom hovorí informačný panel. Užovky hladké a jašterice múrové sa rady vyhrievajú na nádvorí, kde v jasnom počasí celý deň svieti slnko. Hadov sa báť nemusíte – sú veľmi plaché, vidieť ich preto zriedka.

Dotyk dávnej minulosti

 „Pri návšteve akéhokoľvek hradu mi moja fantázia nedá pokoj. Predstavujem si život, ktorým sa pretĺkali tí najvyšší i poddaní. Už z diaľky pevnosť pôsobí majestátne a drží ochrannú ruku nad územím pod sebou. Spišský hrad som navštívila viackrát, ale vždy ma niečím novým zaujme a nadchne,“ vyznáva sa zo svojich dojmov návštevníčka Lívia (20). Nepochybne, veľkým lákadlom pri návšteve slovenských, ale aj zahraničných hradov, je dych minulosti. Zašlé časy cítiť v každom kameni, na nádvoriach, medzi múrmi. Rovnako na veži, odkiaľ kedysi stráže sledovali okolie, ako aj v podzemí medzi nástrojmi stredovekej tortúry. „Pobyt v mučiarni mrazí aj po rokoch. Keby tento systém fungoval doteraz, Krimi noviny by neexistovali,“ myslí si Lívia. Vystavené nástroje nie sú originály, techniky mučenia však zobrazujú dôveryhodne.

Hrad, ktorý sa oplatí zažiť

Atmosféra pevnosti na Spiši je jedinečná aj kvalitou služieb. Návštevníkom slúži dobre zásobený bufet a obchodík so suvenírmi. Kultúrny zážitok spríjemní počas letnej sezóny tím sprievodcov výkladom o minulosti i súčasnosti hradu. Nielen milovníci histórie, ale každý návštevník si tu nájde niečo, čo ho zaujme. Všimnite si majestátnu zrúcaninu, hoci len cestou okolo po diaľnici. Uvidíte, že tento výnimočný hrad vás zláka na návštevu medzi svoje múry.

Foto: Adriána Laurincová



Pridaj komentár