“Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť svojim dielom, ale tým, že neumriem.”

Známy výrok, ktorým sa v zásade drží skoro celý život. Konkrétne päťdesiat rokov prináša Woody Allen čo rok, to nový film. Minimálne 50 rokov žije na filmových plátnach a aj tento rok Woody Allen prináša svoj nový film Café Society, čím neostal teda nič dlžný svojej povesti.

Woody Allen zvolil pre svoj nový film prostredie New Yorku a Hollywoodu tridsiatych rokov minulého storočia. Bobby Dorman (Jesse Eisenberg) žije so svojimi večne sa hašteriacimi rodičmi bratom Benom, ktorý je typickým gangstrom a problémy vo svojom „podnikaní“ rieši hrubou silou. Bobby sa rozhodne zmeniť prostredie a preto vďaka svojej matke prichádza do Hollywoodu za svojim strýkom, vplyvným agentom filmových hviezd Philom (Steve Carell). Ten mu ponúkne miesto poslíčka, čo mu otvára dvere do sveta večierkov vplyvnej smotánky Hollywoodu. Ako to už vo filmoch Woodyho Allena býva, láska na seba nenechá dlho čakať. Bobby sa zamiluje do strýkovej asistentky Vonie (Kristen Stewart). Začína sa milostný trojuholník, v ktorom sa zdá, že Bobby zvíťazí, nakoniec však vychádza ako porazený, čo ho prinúti vrátiť sa späť domov.

Začína nová kapitola Bobbyho života. Stáva sa spolumajiteľom vyhľadávaného nočného klubu Les Tropiques. Jeho život sa začína uberať vysnívaným smerom. Miluje svoju prácu, stretne novú lásku svojho života, Veroniku (Blake Lively), ktorú si vezme. Keď sa začne zdať, že prežíva dokonale šťastný život, zjaví sa v Les Tropiques Vonie… Potvrdí sa príslovie že „stará láska nehrdzavie“?

Tých, ktorí bližšie poznajú tvorbu Woodyho Allena dej nijak neprekvapí. Aj napriek šablónovitému príbehu, ktorého samozrejmosťou je milostný trojuholník, je film natočený vtipným a odľahčeným spôsobom, ktorý presne zachytáva atmosféru tridsiatych rokov minulého storočia v Amerike. Dej zasadený do takéhoto prostredia je pre mnoho ľudí vždy atraktívny a pomerne humorné spracovanie jednoduchej židovskej rodiny dokáže naladiť. Film sa ale pri pozeraní javí, aj napriek pomerne krátkej minutáži (96 min.) miestami dlhší ako v skutočnosti je. Ani menšie nedostatky, ako milostné klišé a dejová línia bez väčšej hĺbky, však neuberajú filmu na atmosfére. Rozhodne sa oplatí vidieť, ako oddychovka, ktorá však nezanechá dlhší dojem.

autor: Martin Šichta
foto: autor



Pridaj komentár