Nedotknuteľní

Film Nedotknuteľní kritici označili žánrami ako komédia a dráma. Po prečítaní obsahu filmu si pomyslíte, že tento príbeh vami otrasie a nechápete, prečo by mal byť komediálny. Po pozretí filmu zistíte, že ste sa mýlili. Režiséri, Olivier Nakache a Eric Toledano, vám pripravili 112 minút povestného francúzskeho šarmu a humoru, dej popretkávali množstvom úsmevných príhod a dokonalou hudbou Ludovica Einaudiho a tým docielili to, aby ste z kina odišli s úsmevom na tvári.

Názov filmu odráža priateľstvo hlavných postáv, Philippa (François Cluzet) a Drissa (Omar Sy), ktoré sa časom stáva „nedotknuteľným“. Kombinácia bohatého ochrnutého aristokrata a černocha z predmestia, ktorého práve pustili z väzenia, vytvorí počas deja mnoho vtipných a zaujímavých situácií. Philippe si za svojho opatrovateľa na prvý pohľad vyberá tú najnevhodnejšiu osobu. Časom sa ale ukáže, že to nebola zlá voľba, pretože Driss, človek, ktorý nemá žiadne skúsenosti ani opatrovateľské kurzy sa  k nemu  nespráva ako k chudákovi, ktorý sa o seba nevie postarať. Práve naopak. Opäť mu ukazuje, že môže žiť plnohodnotný život a byť milovaný. Počas niekoľkých mesiacov vzájomného spoznávania sa musia skĺbiť svet oblekov a teplákov,  vážnu hudbu s hudbou, na ktorú sa dá tancovať a z garáže vytiahnu športové autá, ktoré pôvodne neboli prispôsobené pre ľudí na vozíku. Spôsob, akým sa Driss k Phillipovi správal zapríčinil, že sa z človeka ťažko postihnutého stal človek, ktorý má opäť chuť žiť.

Obe postavy, aj s doplňujúcim domovým personálom, či členmi Drissovej rodiny, sa podpisujú pod krásny príbeh, ktorý citovo nevydiera a je obalený francúzskym šarmom s osobitým prístupom k ľuďom na okraji spoločnosti. Ťažko uveriť reálnej príbehovej predlohe, ide o príliš dokonalý vzťah, niekomu práve tento fakt dojem z filmu umocní, niekomu naopak uberie.  Dramatický príbeh má správny nadhľad, v podstate ide o ťažký námet, ktorý vás v danom prevedení strhne, dej nenudí ani na chvíľu, odľahčené momenty striedajú dramaticky silnejšie. Pripadá vám divné, že by ste sa pri filme, v ktorom je jeden z hrdinov ťažko postihnutý muž, mohli smiať, tak vedzte, že je tomu tak. A nebudete si pritom pripadať nijak trápne ani cynicky.

Aj výber hercov filmu výrazne pomohol. Vynikajúci herecký výkon Omara Sy bol ocenení Cézarom za najlepšieho herca. Išlo o prvé ocenenie vo Francúzsku v tejto kategórii pre umelca tmavej pleti. Šesťdesiatpäťročný François Cluzet mu veľmi zdatne sekunduje a takúto hereckú súhru na plátne často nevidíme. Nutné je oceniť aj fakt, že v scénach, kde by sa dalo vystupňovať dojatie, zostávali tvorcovia pri decentných a napriek tomu účinných náznakoch, vrátane záveru filmu.

Ilustračné foto:  nafilmu.cz



Pridaj komentár