Po smiechu býva psychická ujma

Trápia vás depresívne stavy, existenčné problémy? Užívajte After Laughter dvakrát denne. Nebudete sa cítiť lepšie, ale aspoň zistíte, že nie ste sami. 

Idete si vypočuť nový album After Laughter od Paramore a na základe predchádzajúcej tvorby skupiny predpokladáte, že pomyselne vojdete do svojho obľúbeného hlučného pubu, kde s priateľmi uchlipkávate pivo. Pri vstupe si ale zarazene všimnete, že váš lokál zmenil identitu: nachádzate sa v komornom americkom bufete z 80-tych rokov. Zrak sa postupne prispôsobí tlmeným neónkam, na kolieskových korčuliach sa k vám dopraví obsluha, pero a papier pripravené na zapísanie objednávky. Opriete sa o ikonickú červenú sedačku, stále zmätení si odsrknete z jahodového milkshak-u a snažíte sa absorbovať túto novotu.
Asi tak by sa dal prirovnať zásadný odklon hudobného zoskupenia od ich pôvodného znenia. Fanúšikovia tak môžu už len nostalgicky spomínať, ako sa kedysi pri rockových piesňach Paramore rebelsky realizovali, zotavovali z imaginárnych rozchodov, sužovali zradami pseudo-priateľov, pričom to všetko mohli vybúriť v živočíšnych skladbách, ktoré podnecovali uskutočniť nejakú zlobu. Aspoň v duchu. A hoci už cenou Grammy ovenčená funky-gospelová Ain’t It Fun bola predzvesť zmeny, s posledným albumom sa definitívne skončila éra detí punk-rocku.
Vypočutie prvých skladieb preto vzbudí obavy, či zmenou štýlu, charakteristického prítomnosťou rýdzo tvrdšej nôty, nebude album pôsobiť chudokrvne. Sprvu to bude dotieravý pocit, od ktorého sa treba odosobniť. Pretože After Laughter stojí za vypočutie.

Paramore sa vo svojej tvorbe už nesnažia kŕčovito predstierať beztiažový stav. Odhodili masku a ukázali emocionálne bahno, ktoré si so sebou roky niesli ako príručnú batožinu. Prvý singel Hard Times odkazuje na ťažké obdobie, keď človek už v rukách nedrží volant, ale skôr sa ocitá v pozícii spolujazdca, bezmocne prizerajúceho sa na to, ako smeruje do priekopy. Dohodnime sa, že ide o soundtrack bezvýchodiskových situácií. I Told You So je prototypom piesne, ktorá spočiatku až tak nenadchne, až časom sa infiltruje do podvedomia. Ak sa aj vo vašom okolí vyskytujú osôbky, ktorých komunikácia s vami spočíva v šplechnutí do tváre „veď ja som ti to vravel/a“, dajte si s touto piesenkou high-five. Medzi favoritov na prvé počutie má nábeh Fake Happy. O tom, ako predstierame šťastie, hoc sme vnútorne rozorvaní, keď je úsmev iba make-upom utrápenej duše. Grudges hovorí o resetovaní naštrbeného kamarátstva.

Pre album je príznačný kontrast medzi textom a jeho zvukovým stvárnením. Spomínaná Hard Times spolu s Rose-Colored Boy či Caught in the Middle znejú zdanlivo veselo a bezstarostne, až kým sluchom nezaostríte na obsah. Poslucháči sa však nemusia obávať ani vyčerpávajúceho zúfalstva, Hayley zakomponovala do piesní prevzdušňujúcu iróniu. Ochutnávka z Rose-Colored Boy: „You say, we gotta look on the bright say, I say, well maybe if you wanna go blind“ S Paramore si tak môžete popri svojich problémoch tancovať.

A potom sú tu piesne so smutným textom a tomu zodpovedajúci hudobný odev. Spočiatku pianová Tell Me Now naberá na nástrojoch, ústiac až do hmlového oparu. Skladba 26 pobáda zabaliť sa do deky a zovierať v dlaniach horúci čaj. Hoc znie najviac baladicky, obsahuje najoptimistickejšie posolstvo z celého albumu. Udržať si nádej. Potenciál na favorita albumu má Idle Worship, nielen pre svoj závan starých dobrých Paramore, ale aj pre obsahovú pridanú hodnotu. Mieri na fanúšikov, ktorí si Hayley nezdravo zidealizovali.

Fanúšikov zarmúti skutočnosť, že sa jedna z esencií ich obľúbenej skupiny vyparila. No ak si hovoríme, že sme na nich vyrastali, aj oni, prirodzene, dospievajú. Bolo by úsmevné, až komické, ak by sa takmer 30-roční hudobníci zasekli v tínedžerskej emo póze. Napokon, môžeme zmeniť formu, a stále ostať rebelom. Len sofistikovanejším.

Nikola Marhefková

Ilustračná fotografia: diymag.com



Pridaj komentár