Wadowice –Osvienčim: Putovanie cestou dobra a zla
Začiatkom októbra sa uskutočnila púť Wadowice – Osvienčim.
Pred príchodom do Wadowíc, nám otec Jozef priblížil stručne život blahoslaveného Jána Pavla II. Začal jeho detstvom, štúdiom, porozprával aj to ako prišiel o rodičov. Cesta tak zbehla rýchlejšie.
Vo Wadowiciach sme sa sústredili na baziliku Obetovania Panny Márie. Očarila nás svojou monumentálnosťou. Po východe z nej, sme mali ako na dlani celé námestie a dom bl. Jána Pavla II. Prehliadku sme však už neabsolvovali pre nedostatok času.
Ponáhľali sme sa do Osvienčimu, kde nás už očakávala naša sprievodkyňa. Po príchode, sme cítili akúsi pochmúrnosť až melanchóliu. Nikto sa tam neusmieval a sprievodcovia či obyčajní ľudia sa tam tvárili pietne. Niet sa čo čudovať, keďže koncentračný tábor je považovaný za jedno z najväčších pohrebísk židov a menšín. Postupne sme prechádzali expozície so sprievodkyňou, ktorá nám rozprávala príbehy z ktorých nás doslova mrazilo. Najviac, keď nám začala rozprávať o deťoch ktoré len prišli a rovno išli do plynu. Videli sme aj popol zo zvyškami ľudských kostí. Pozreli sme si expozíciu ktorá je venovaná len Slovákom a Čechom, videli sme väzenie kde bol uväznený Ján Pavol II. Celá prehliadka trvala približne dve a pol hodiny.
Po nej sme sa autobusom presunuli do druhej časti koncentračného tábora Auschwitz II.- Birkenau. Dozvedeli sme sa, že pri stavaní tohto komplexu boli vysťahovaní pôvodní obyvatelia a z domov bola časť zbúraná a časť sa používala pre potreby tábora. Prvé budovy boli z tehál, no väzňov pribúdalo a tak nestačili kapacity a začali sa stavať drevené ,,búdy“. Nacisti sem privážali ženy. Dozvedeli sme sa, že v objekte bola ,,nemocnica“ v ktorej lekár vykonával na tehotných ženách pokusy a novonarodené deti podroboval experimentom. Nebolo nič neobvyklé, keď ich hneď po narodení zavraždil.
Na konci tábora sú pamätníky v jazykoch, ktoré sa vyskytovali medzi väzňami. Našli sme tam aj slovenský jazyk a bolo nám akosi ľúto, že sa to dialo. Na konci prehliadky nám sprievodkyňa ukázala koč, ktorý využívali ženy na prácu. Do koča však neboli zapriahnuté kone ale ženy…Dodnes sa zachovalo 45 murovaných a 22 drevených barakov. Viditeľné sú aj zvyšky plynových komôr a kremačných jám pre pece. Dobové je aj oplotenie, komíny a základy zničených barakov. Dnes sú objekty koncentračného tábora Auschwitz I a II pamätníkom pripomínajúcim celému svetu zvrátenosť nacistického režimu a utrpenie miliónov nacistami prenasledovaných ľudí celej Európy.
Na konci našej púte sme sa zastavili v kláštore sestier karmelitánok vychutnali sme si omšu a nastupovali sme do autobusu smerom domov.
Viktória Gaľová