Na Katolíckej univerzite diskutovali o problémoch Ukrajiny, Ruska a Krymu

RUŽOMBEROK, 20. marec 2014: Katedra histórie a Katedra žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku usporiadali diskusiu na aktuálnu tému.

Ukrajina – Rusko, minulosť a súčasnosť. Toto bol názov diskusie. Nápad usporiadať túto diskusiu vznikol spontánne v rámci bežnej komunikácie medzi Radomírom Vlčekom, Česko-ruským členom komisie historikov, a Jaroslavom Nemešom, vedúcim katedry histórie. „Bolo potrebné zareagovať na súčasné politické dianie na východ od nás,“ povedal Nemeš. Ďalej tvrdí, že bolo potrebné ľudí informovať, pretože súčasná politická kríza je najväčšou od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Diskusia bola zameraná na tri problémy: Problém Ukrajiny, ktorá stále hľadá svoje miesto; problém Krymu, ktorý je súčasťou Ukrajiny, ale národnostne sa hlási k Rusku a problém Ruska, ktoré sa snaží obnoviť veľkosť akú malo v minulosti.

„V tejto problematike je dôležité sledovať názory okolia,“ tvrdí Vlček. Od roku 1991 až doteraz bola politika Ukrajiny nútená inklinovať k západu. Problémové sú dopady na spoločnosť. Rieka Dneper delí Ukrajinu na ľavobrežnú a pravobrežnú (západnú, východnú), do každej patrí rozdielny typ obyvateľstva.

V nedeľu, 16. marca sa konalo krymské referendum. Jeho výsledkom bolo, že 68% Krymu sa hlási k Rusku, 12% k Turecku. „Krym môže byť príkladom toho, že referendom sa pripojil sám kam chcel,“ povedal Vlček. Ďalej dodáva, že udalosti okolo Krymu sú možno hrané len ako zásterka, aby sa Rusko ukázalo: „Vidíte, my máme riešenie hneď, nie ako vy na západe“.

Niektoré časti Ukrajiny stále inklinujú k Rusku a chcú sa pripojiť. Vlček tvrdí, že riešením by bola hospodárska pomoc západu pre Ukrajinu, alebo dohodnutie referenda či Ukrajina patrí k Rusku alebo EÚ, dodáva však, že referendum by bolo nepraktické.

„Diskusia ma veľmi zaujala, pretože si myslím, že by zvyšok Európy nemal odvracať tvár od Ukrajiny a problémoch, ktoré sa tam dejú,“ vyjadrila sa Petra, študentka pedagogickej fakulty.