Absolvent Katolíckej univerzity pomáhal v Južnom Sudáne
Každodenná realita, z ktorej by mnohým z nás behal mráz po chrbte. Tú si na vlastnej koži prežil čerstvý absolvent bakalárskeho štúdia na Fakulte zdravotníctva v Ružomberku. Rozhodol sa totiž pomáhať ľuďom v Južnom Sudáne.
Bývalý študent fakulty zdravotníctva, konkrétne urgentnej zdravotnej starostlivosti, sa odhodlal na výpomoc v jednej z afrických nemocníc. Michal Bojnický zavítal priamo do Južného Sudánu, kde pôsobil v poľnej nemocnici Mary Immaculate DOR. Ocitol sa tak v srdci Afriky, konkrétne v meste Mapuordita, v ktorom strávil necelé 3 mesiace. Podľa Michalovho rozprávania sa tu počas roka striedajú viacerí lekári zo Slovenska, chirurgovia z Talianska, jeden internista z USA či špecialista na tropickú medicínu priamo z Peru. V oblasti, kde Michal pôsobil, neexistovali žiadne sanitky. Aj to je dôvod, prečo museli neustále improvizovať a na prenos zranených a chorých využívali iba auto, stvorené pre bežne neschodné terény.
„Teším sa, že doma na záchranke budeme mať vždy dostatok liekov a ešte k tomu aj v záruke. Pre tunajších ľudí je to luxus,“ konštatoval Michal pri opisovaný ich zásob, ktoré majú k dispozícií pri ošetrovaní či vážnych operáciách.
Svoju prácu začal na detskom oddelení a pohotovosti pre deti. Podľa Michalových slov mali vždy kvantum práce. Podľa štatistík, ktoré na svojej stránke uverejnila Fakulta zdravotníctva v Trnave, je v oblasti Južného Sudánu najvyššia morbidita a mortalita matiek a detí do piateho roku života na svete. Aj vďaka tomuto poznatku sa im bežne stávalo, že za jeden deň sa im na „sále“ ocitlo 80 malých detí s bežnými alebo vážnymi zraneniami, ktoré vo väčšine skončili úmrtím.
„Mal som určité predstavy o práci v nemocnici, v tak biednej časti sveta a vo veľmi chudobných podmienkach. Ale to, čo som tam zažil, ma dostalo,“ tvrdil Michal.
Na adresu tohto talentovaného študenta sa v krátkosti vyjadril aj jeho bývalý pedagóg Ing. Bc. Imrich Andrási: „Hneď od začiatku bolo z jeho strany vidieť veľkú iniciatívu a chuť študovať. Vzali ho aj na medicínu, čiže študoval dve školy súbežne. To, čo by iných položilo, on zvládal s ľahkosťou.“
Mária Pachová