Abstinujúci alkoholik a gambler: Herniam sa vyhýbam dodnes

Látkové či nelátkové závislosti ničia postihnutého, ale aj jeho okolie. Závislým sa rozpadajú rodiny a sami sa odvracajú od príbuzných. Nie vždy si svoju chorobu vedia priznať. Róbert Filipko z Banskej Bystrice si svoju závislosť uvedomil. Jeho manželka a deti pri ňom ostali aj počas závislosti od hazardných hier. Dnes chce motivovať aj ďalších ľudí, ktorí trpia podobnou diagnózou.

Ako ste žili predtým?
Bol to iný život. Ja som si vôbec neuvedomoval zodpovednosť, ktorú by som mal mať v živote a v rodine. Nevnímal som to.

Okrem hazardného hráčstva ste sa liečili aj na závislosť od alkoholu. Kedy to bolo?
To bolo ešte pred týmto hazardom, k nemu som sa dostal za triezva, štyri roky po absolvovaní protialkoholického liečenia.

Asi rok trvala závislosť od hazardných hier, potom prišlo nejaké uvedomenie. Kde ste našli motiváciu, že ste to stopli a podstúpili liečbu?
Po pokuse o samovraždu som prišiel na psychiatrické oddelenie, kde mi predpísali sedemtýždňovú liečbu. Nebol som si ani po jej absolvovaní istý, ako idem zvládať život. Vedel som, čo ma čaká. Súčasťou toho boli aj dlhy, ktoré som musel splácať. Vďaka manželke sme to zvládli. Až keď som sám sebe začal veriť, že som schopný normálne žiť, potom sa nám začalo lepšie dariť.

Často sa hovorí o tom, že rodina vie o probléme závislého, ale tento problém si neuvedomuje práve ten závislý človek. U vás to bolo práve naopak. Ako ste to pred rodinou dokázali utajiť?
Záleží na tom, o akú závislosť ide. Ak hovoríme o alkoholikovi, samozrejme, že si to rodina všimne. Iné to je pri nelátkových závislostiach, teda pri hráčstve. Tam to nie je také jednoznačné, dá sa to schovávať. Problém je, že gambler nemá peniaze. Mňa prevalcovalo to, že som si veľa požičiaval a nebol som schopný nič nikomu vrátiť. Ľudia sa na mňa začali obracať s väčším tlakom a to som už nezvládol.

Čo robila v tej situácii manželka?
Manželka bola na liekoch, deti boli ešte celkom malé, nechápali situáciu. Musím však povedať, že ju veľmi dobre chápu dnes. Keď ideme k dcére, tak si neotvoria ani fľašu vína, pretože rešpektujú, že ja nepijem.

Hrávali ste za svoje, ale aj požičané peniaze. Manželka si nevšimla, že krátite rodinný rozpočet?
Moja manželka nemala o príjmoch, ktoré by mali plynúť do rodiny, vôbec žiadny prehľad. Koľko som jej dal, toľko si myslela, že zarábam.

Je tomu už približne 20 rokov. Vtedy mali peniaze inú hodnotu. Čo nasledovalo po liečení?
Keď som sa vrátil z liečenia, počítali sme dlhy. Zastavili sme sa pri sume 300 000 slovenských korún. Bolo to v roku 1995, takže vtedy to bol iný peniaz, ako dnes. Koľko financií som dal do hráčstva, to neviem.

Sedem týždňov ste sa liečili zo závislosti od hazardu. Čo nasledovalo potom?
Po liečbe som dochádzal skoro každý týždeň. V piatky sme chodievali na kluby. To sú terapeutické sedenia, kde sme preberali, ako sa človek začleňuje do života po liečbe. Rozprávali sme sa o sebe a získavali nový pohľad do života. Človek tam vidí tú spätnú väzbu. Myslím si, že práve toto sú veľmi dôležité veci pre také „znovuzrodenie“.

Po takomto liečení asi často prichádzajú aj abstinenčné príznaky. Nemávate niekedy chuť ísť si zahrať?
Ja osobne chuť nemávam a ani som nikdy nemal. Mňa toto našťastie obišlo.
Predstavme si situáciu, že by ste počuli zvuk hracieho automatu. Neobávate sa tejto situácie?
Herniam sa vyhýbam dodnes. Som na to pripravený, čo mám robiť a veľmi rýchlo by som sa vzdialil do miest, kde nepočuť také zvuky. Určite by som sa tým nechodil dráždiť. Takže neobávam sa, ale určite by som sa tomu vyhol.

A čo alkohol?
S ním sa stretávam na každom kroku. Nemohol by som chodiť ani do obchodu. (smiech)
Závislosti sa v dnešnej dobe stupňujú.

Čo by ste odporučili tým ďalším závislým ľuďom? Vy navštevujete rôzne kluby, tak pravdepodobne im dávate tú motiváciu.
Dúfam, že áno. Verím, že som dosť ľudí motivoval rozprávaním o svojom živote. Pre každého závislého je dobré, keď si nájde klub, kde má priateľov. To ho naštartuje na iný život a môže sa tam pýtať tých, čo už majú nejakú skúsenosť zo životom po liečbe.

Keď ste už načrtli tému tých priateľstiev, hovorí sa, že v núdzi poznáš priateľa. Platí to aj pri vás? Keď ste boli závislý, ukázalo sa, kto je naozaj priateľ a kto nie?
Rozhodne áno. Ukázalo sa to naplno pri riešení splácania dlhov. Tiež aj s odstupom času, kto sa so mnou ešte ďalej stretával a kto nie, kto sa bál aj prihovoriť, koho zaujímalo, čo sa so mnou naďalej deje. Dostal som dosť šancí od ľudí, ktorým som ublížil a ja si to od nich cením.

Zuzana Rojíková