„Aby nám ešte smutno nebolo…“
Stal sa „prvým medzi rovnými“ v novom samostatnom štáte. Prezident slovenského štátu – najvyšší predstaviteľ krajiny, ktorá sa rozhodla ísť svojou cestou. Michal Kováč sa prezentoval ako pravý demokraticky zvolený prezident, keď bránil demokraciu v začiatočných krízach vekovo detského štátu.
Prvé úmrtie prezidenta znamená, že už má aj svoje pubertálne roky za sebou. Súvisí to aj s neskúsenosťou v organizovaní štátneho pohrebu. V tomto má Slovensko premiéru a bolo to vidieť napríklad pri protokolárnej chybe, keď neboli farby na našej vlajke v správnom poradí. To vlastne znamená, že na truhle exprezidenta Michala Kováča neležala štátna vlajka ako jeden zo symbolov Slovenskej republiky. Chybu napravili a čestne ho odvezú na lafete delostreleckej húfnice, upravenej na protokolárne účely. Podobne sa lúčia aj v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku pri Lechovi Kaczyńskom.
Pohreb sa bude konať v súlade so želaniami smútiacej rodiny a zosnulého politika, preto asi nikto nebude prekvapený z neúčasti jeho vtedajšieho spolustraníka z HZDS Vladimíra Mečiara. Práve ich politický nesúlad v postavení prezident – premiér, poznamenali rozpory a nesúhlas prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšej vládnucej garnitúry. Následkom bolo vyslovenie nedôvery Mečiarovi a pád jeho vlády. Punc dramatickosti tomu pridala kauza únosu rovnomenného syna prezidenta Slovenskej republiky do susedného Rakúska, kde si dal trošku do „nosa“ s Lexovými ľuďmi zo SIS-ky. Ale Ivan má charakter a navrhol, že pri dvadsaťročnej prehratej žalobe na bývalého prezidenta v konaní o ochrane osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej na tlačovej besede v Slovenskej televízii v roku 1996, by nemala byť priznaná úhrada trovov konania žiadnemu z účastníkov súdu. A prečo by mal platiť on? Keby ho vtedy Michal Kováč ako prezident neodmietol vymenovať za ministra privatizácie, neboli by ani súdy, ani trovy, ani nezákonnými kauzami zdiskreditovaná Slovenská informačná služba. A možno keby sa vtedy nevzoprel Mečiarovi, tak dnes by na Slovensku nebol prezidentom Andrej Kiska.
Aj toto boli situácie, ktoré sprevádzali Michala Kováča úradom prezidenta. A nielen to. Boli to aj veľké hodiny oproti prezidentskému palácu, ktoré tam umiestnil bývalý spolupracovník Vladimíra Mečiara Fedor Flašík. Mali odpočítavať čas do konca Kováčovho prezidentského mandátu, za čo sa mu In memoriam ospravedlnil. Snáď aspoň ten Michal Kováč ako politik minulej éry si už mohol zaspievať priamo do kamery „s Pánom bohom idem od vás, neublížil som žiadnemu z vás.“
Ale však o zosnulých iba v dobrom a koniec koncov, smrťou si udobríte aj toho najväčšieho nepriateľa.
autor: Martin Šichta
foto: ilustračné
