Adrenalín na rýchlom ľade
Sane patria k najstarším dopravným prostriedkom a nepochybne tiež aj k spestreniam zimy mnohých detí. Už pomerne dávno sú ale aj športom, na ktorý treba mať veľkú dávku odvahy.
Sánkarstvo ako šport sa najskôr objavilo v hornatých krajinách, predovšetkým vo Švajčiarsku, kde sa v roku 1883 uskutočnili aj prvé medzinárodné preteky. V Davose, sa na štvorkilometrovej trati predstavilo 21 pretekárov.
Netrvalo dlho a v roku 1914 sa uskutočnili prvé Majstrovstvá Európy. Zaujímavosťou je, že sa konali v československom Liberci. V Československu sa na saniach začalo súťažiť už koncom 19.storočia.
Majstrovstvá sveta sánkarov sa prvýkrát konali až v roku 1955 v nórskom Osle. Štartovali na nich len muži, ženy sa na svetovom šampionáte predstavili o štyri roky neskôr. Premiéru pod piatimi kruhmi absolvovalo sánkovanie v roku 1964 v Innsbrucku, čo výrazne prispelo k rozvoju tohto športu.
Súťažilo sa v kategórii mužov, žien a dvojíc, avšak dvojice na ZOH štartovali vždy iba v mužskom zložení. Tieto tri disciplíny sánkarského športu sú na programe zimných olympiád dodnes, no v Soči 2014 sa po premiérovo objavila aj súťaž tímových štafiet.
Rivali
Pretekárske sane pre „single“ jazdcov vážia od 20 do 25 kg. Sánkarské veľmoci, ako Nemecko, Taliansko, Rakúsko či Spojené štáty si vyrábajú vlastné. Svojim pretekárom ich robia presne na mieru. Pre ostatných sánkarov sú dostupné sane len od lotyšského a nemeckého výrobcu.
Práve vďaka konštrukcii sánok a tiež preto, že športové sánkovanie neprebieha na zasneženom kopci za dedinou, ale medzi stenami kľukatého ľadového tobogánu, dosahujú najlepší pretekári rýchlosť až neuveriteľných 155 km za hodinu. Samozrejme v polohe ležmo.
Súťaží sa v závislosti od kategórie v dvoch až štyroch jazdách a aj napriek tomu, že o poradí vždy rozhoduje súčet časov, pretekárov často oddeľujú desatiny sekundy.
Najsledovanejšou sánkarskou disciplínou je bezpochyby mužská súťaž jednotlivcov. Práve tu sa zrodila dlhoročná rivalita dvoch azda najvýraznejších postáv sánkarského športu. Súboj Georg Hackl – Armin Zöggeler bol ozdobou mnohých vrcholných šampionátov.
Nemec Hackl získal v rokoch 1988 – 2002 jednu z medailí na piatich zimných olympiádach v rade, z čoho boli tri zlaté. Dodnes ich nikto nemá viac. Armin Zöggeler z Talianska debutoval v roku 1994 olympijským bronzom. Hackla síce neporazil, no bol to práve on, kto v nasledujúcich rokoch nahradil Nemca v úlohe svetovej jednotky.
Na zlato z olympiády ale Zöggeler čakal až do Salt Lake City 2002, kde jeho veľký nemecký rival skončil druhý. Hackl ukončil kariéru v roku 2006 ako 40-ročný siedmym miestom na ZOH v talianskom Turíne. Zöggeler naopak na domácej dráhe obhájil svoj olympijský triumf.
Nový kráľ
Prekvapenie priniesol Vancouver 2010, kde Zöggeler ako obhajca prvenstva, skončil až bronzový. Z víťazstva sa radoval mladý Nemec Felix Loch, ktorý týmto víťazstvom nastúpil na svetový sánkarsky trón.
Súťaž vo Vancouveri ale negatívne poznačila aj tragická udalosť, dokresľujúca nebezpečnosť tohto športu. Gruzínec Nodar Kumaritashvili zahynul pri tréningovej jazde po tom, ako vo vysokej rýchlosti nezvládol zákrutu a vyletel z dráhy.
Aj napriek tragickej udalosti bol ale Vancouver príznačný nástupom novej krvi. Loch svoj triumf totiž zopakoval aj v minulý rok v ruskom Soči a je právom považovaný za najlepšieho sánkara súčasnosti. Mladý Nemec sa o tri roky určite pokúsi zavŕšiť zlatý olympijsky hetrik, čím by napodobnil práve svojho slávneho krajana Georga Hackla.
