Ako je na tom úroveň (ne)spokojnosti študentov s ubytovaním?

Žiaci vysokých škôl nečakajú od internátnych zriadení teplé raňajky priamo do postele ani hotelovú službu. Sú však spokojní s cenou ako aj kvalitou?

 K univerzitám neoddeliteľne patria internáty. Ako sú na tom ubytovne v Ružomberku? Spýtali sme sa študentov Katolíckej univerzity, ktorí si vybrali život odlúčený od rodiny, ako sú spokojní so svojim ubytovaním. Žiačka Nikola reagovala prevažne pozitívne: „S internátom som spokojná, aj keď som si k tomu musela dopomôcť vlastne sama, nakoľko nábytok sa mi, aj napriek tomu, že vyzerá nový, rozpadá pod rukami. Poličku v skrini som si musela skrutkovať za pomoci pilníka na nechty, z postele mi doslova odpadol kus dreva aj so skrutkami, ale vyvažuje to spoločnosť dievčat na internáte a milé pani vrátničky.“ Príjemne prekvapených ľudí sa zdá byť väčšina. Jednou z nich je aj Andrea: „Som ubytovaná na internáte Ruža a musím povedať, že som veľmi spokojná. Mám super spolubývajúcu, s ktorou sme si pekne zariadili našu izbičku, no zároveň aj spoločná kuchynka je v celkom dobrom stave až na miestami preplnenú chladničku.“ Našli sa však aj žiaci, ktorí sú so svojim príbytkom veľmi nespokojní. „Kvalitou to tu vôbec nezodpovedá cene. Rozbité tu je hádam všetko. Keby som sa mal znova rozhodovať medzi internátom a dochádzaním, rozhodol by som sa inak. Možno si tu na to zvyknem, no silno o tom pochybujem.“ Takto sa vyjadril nespokojný študent filozofickej fakulty Peter. Niekomu zase chýba domáca kuchyňa, ako napríklad Františkovi: „Spolubývajúci sú super, postele sú fajn, sprcha tiež, no nemáme tu žiadnu kuchynku, ani rýchlovarnú kanvicu. Nič sa tu nedá uvariť, ani len čaj a keďže ešte nemám obedy, tak môžem jesť len jogurty, ovocie a pečivo.“ Podľa väčšiny študentov je bývanie v Ružomberku prívetivé a po menších úpravách je na internátoch veľmi príjemne. Každý si rád vezme na izbu aj kúsok svojho domova a prispôsobí si ju svojim predstavám.

Matej Gajdošík