Ako to funguje v bulvári?
Čo znamená tvrdý bulvár? Skúsme sa na chvíľu zamyslieť nad niektorými východiskami tejto otázky, ktorej dopad má obrovský vplyv na našu populáciu. Táto esej sa preto bude niesť pod plášťom témy – Kde začína bulvár, tvorí sa neopakovateľná forma hyenizmu. Tá má jednu zvláštnu vlastnosť. Verejnosťou je nadmieru chcená, to znamená, že dopyt po najnovších informáciach zo života šoubiznisových figuriek je obrovský. Tak ako každý deň človek potrebuje pre svoj plnohodnotný život prijímať potravu, mať okolo seba blízkych ľudí a priateľov, ktorým sa zdôverí v bolesti i v radosti, teda v neľahkých životných situáciách a skúškach, tak niekde v kútiku duše jedinec prahne po bulvári. Túto skutočnosť som nevystrelil len tak neodôvodnene z brucha, ale je podložená reálnymi číslami. Naznačuje to matematický ukazovateľ. Štatistka potvrdila, že najčítanejší slovenský bulvár denne skončí v rukách 1 milióna (21%) obyvateľov. Ľudia siahajú po najnovších informáciách zo šoubiznisu, ako po teplých rožkoch. Celebrity však prekvapujúco nie sú nastrčenými bábkami na scéne, ako by to spočiatku mohlo vyzerať v očiach mnohých čitateľov. Realita je iná, krutá. Obeťou je čitateľ, ktorý túži vidieť na titulke obľúbeného bulváru tú svoju vyvolenú osobnosť, ktorá však skrýva jedno veľké tajomstvo. Celebrita sa totiž sama ponúka na stránky časopisov a novín. Ale o tom potom. K týmto praktikám sa dostaneme počas tejto eseje aj na konkrétny príklad – Lucie Bílá.
Svojskú odpoveď na otázku, čo je to bulvár by sme našli v dvoch šokujúcich výpovediach/rozhovoroch prominentných novinárov Tomáša Holetza a Pavla Novotného z dielne denníka SME. Pre šéfredaktora bulvárneho portálu extra.cz Pavla Novotného znie odpoveď jednoznačne (22.7.2013). Ten síce bulvár neznášal, po zlých skúsenostiach s jeho otcom. Zažil však na vlastnej koži prax v pikantnej reality show, vďaka čomu pochopil, ako to v týchto rozbúrených vodách naozaj funguje a všetky sympatie sa dávajú na vedľajšiu koľaj. Bulvár je pre neho trojnásobný plat či výrazný kariérny postup počas jediného roku, ktoré vzbudili v Pavlom Novotnom akúsi túžbu po inom svete. Takto odpovedal na jednu z nekompromisných otázok redaktora SME Karola Sudora: ,,Stal som sa zo dňa na deň akousi celebritou. Mal som obdivuhodný prehľad. Oslovoval som masu ľudí. V bulvári je veľa povolaných, ale len málo vyvolených. Ja som tým vyvoleným bol.“
Ľudia sa po tejto strohej odpovedi rozdelia pravdepodobne na dva tábory. Jeden tábor začne obdivovať Novotného za jeho nenásytnosť, cieľavedomosť a realizáciu po tak extrémnom bulvári. Veď Novotný dokázal vyraziť dych tým, že sa predral v tak krátkom časovom horizonte až na vrchol pyramídy bulváru. Stal sa rešpektovaným. Nebojí sa zasahovať do súkromia celebrít, ktorým následne rozvracia a rozbíja životy, ako na bežiacom páse. Večer následne v pokoji a bez výčitiek zaspáva a ráno nastupuje do práce s cieľom – zničiť nejedného verejnosťou uznávaného človeka, viď. Bartošová. Druhá skupina tento špinavý prístup odsudzuje, ale len malá hŕstka jedincov z tohto tábora aj napriek tomu, že sa im takýto spôsob hnusí, neprahne po bulvári a nekúpi si ho.
Keď sa žurnalista denníka SME Karol Sudor pýtal 28.januára 2007 v dychvyrážajúcom rozhovore bulvárneho novinára Tomáša Holetza, či vidí nejaké zásadné rozdiely medzi bulvárnym novinárom a tými ostatnými, Holetz bez mihnutia oka skonštatoval: ,,Nemyslím si, že nejaké sú. Rozdiel nájdeme len v ceste, akou získaš informácie.“ Toto bol len najmenší zlomok Holetzoveho priameho prejavu, ktorý sa stal v médiách značne diskutovaný. Už prvý verejný článok v školskom časopise vzbudil neobyčajný záujem, pre jeho nádych s prvkami bulváru. Život nám prináša skúšku. Jednou z nich je i uspieť v konkurencii, ktorá je tvrdá a len tí najlepší dosiahnu pocit víťazstva, keď sa dostanú na vrchol. To bol zaiste aj Holetzov prípad. V roku 2000 si sebavedomý mladík podal žiadosť do denníka Nový Čas. Tento moment bol hnacím motorom pre jeho aktívnu činnosť v prostredí bulváru.
Holetz odpovedal prekvapivo aj na otázku, či musí bulvárny novinár vedieť písať. ,,Nie nemusí. Ani trochu. Je tam editorka, ktorá všetko upraví. Ty musíš len priniesť zaujímavú fotku alebo tip. Novinár musí byť vzdelaný, inteligentný a všestranný. Musí mať základné znalosti z rôznych oblastí cez šport, hudbu až po modeling. Niekedy do textu zasahujú menej, inokedy viac. Záleží to od toho aký si novinár.“
Ako ďalší zaujímavý príklad uvádzam tvrdenie Novotného na poznámku redaktora, ako vníma bulvárnu stratégiu pri smrteľných chorobách. ,,Parazitovanie na umierajúcich je hrozné, ale smrť a utrpenie je to, čo ľudí najviac priťahuje. To sú bez komentára najatraktívnejšie témy.“ Český bulvár dokonca označil za oveľa tvrdší, než slovenský, keďže u nás stále niektoré témy ostávajú tabu (homosexualita v radoch známych osobností).
Pozrime sa na holý fakt Novotného vyjadrenia, ktorý si rozhodne servítku pred ústa v spomínanom interview nedával. ,,V skutočnosti sa až 90% celebrít hlási do bulváru sama. Niekedy je to snaha očierniť niekoho, inokedy zisk slávy. Je len málo celebrít, ktoré nespolupracujú. Osobnosti sa však radi prezentujú tým, že neznášajú bulvár, pritom opak je pravdou, ale to čitatelia samozrejme netušia. Je mnoho známych ľudí, napr. seriálových hercov aj nad 50 rokov, ktorí majú vo svojich mobilných telefónoch uložené čísla na novinárov a radi ich kontaktujú s najhorúcejšími aktualitami z osobného života.“
Dostávam sa k spomínanému príkladu na adresu Lucie Bílej. Vyzdvihnime šikovnosť tejto českej speváckej divy. Podľa Novotného slov je to manipulátorka, priam špička. Dokáže dokonale pracovať s novinármi a stáva sa ich kamarátkou. ,,Raz som mal v redakcii ostrú bulvárnu novinárku, ktorá po stretnutí s Bílou otočila kormidlo lode. Vedel som, že sa niečo deje a nie je to v poriadku. Bíla ju totiž pozvala do svojej lóže v hudobnom divadle v Karlíne. Bola to je obľúbená fráza a namotala na ňu už x novinárov.“ Podobne by som zdôraznil aj smelé vyjadrenia Novotného na Bartošovej adresu – My ju raz zabijeme. O Džambulke sa toho už popísalo neúrekom – viď. v poslednej dobe únos do zahraničia, záchrana či svadba…
Priznám sa, Novotného rozhovor som čítal viackrát už pred tým, než som začal študovať na vysokej škole. Mne osobne sa Novotný pozdáva tým, ako bez čo i len najmenších okolkov otvorene naznačil, ako to v týchto kuloároch funguje. Páči sa mi, že sa nebojí klásť žiadne hranice a prekážky pre svoju prácu. Prekračuje všetky múry a je tzv. čiernou ovcou v stáde spomedzi novinárov, ktorí sa nebáli vyplávať na povrch s takýmito zákulisnými faktami. Na druhej strane nepreferujem s akou chladnou hlavou sa podieľa na ničení životoch mnohých ľudí. Novotný dokáže z človeka zo sekundy na sekundu spraviť hlupáka.
Svoju odvrátenú stránku povahy Novotný dokazuje aj tým, že sa snaží získať do redakčného tímu tzv. hyeny. Ponúka im za to nemalé finančné ohodnotenie ( čiastky sa pohybujú okolo 2000 euro ).
Ako bojovať proti hyenám? Na úkor fyzického kontaktu? Ako príklad uvádza nájazd speváka Mariána Greksu, ktorý vtrhol do redakcie a chcel šéfredaktorovi rozbiť hubu. ,,100 000 KČ beriem za to, aby som to riziko znášal,“ tvrdil v rozhovore Novotný.
Je len na každom z nás, čo si z tejto témy zoberieme k srdcu, a či si aj naďalej budeme s nadšením kupovať v novinových stánkoch bulvárne časopisy…
Autor: Tomáš Kotlárik
