Bulvár ničí charakter, no dokáže zničiť aj život

Bulvár je súčasťou moderného života. Ľudia v ňom hľadajú zábavu a relax. Prenasledovanie ľudí, ktorí si to neželajú. Aj tak by sa dal charakterizovať. Ničiť životy ľudí. Všetko iba pre peniaze.  Je to naozaj tak,  ako sa hovorí, že slávne osobnosti sú prenasledované bulvárom, či sa skôr oni sami predávajú?

Šoubiznis je mimoriadne konkurenčné prostredie, v ktorom sa švindľuje a klame. V dnešnej dobe denníky obsahujú  články o tom, ktorá známa osobnosť s kým spáva, koľko zarobila za ten a ten „kšeft“,  prípadne čo urobila pre to, aby bola ešte viac príťažlivá. Prečo sú toho preplnené všetky bulvárne časopisy? Na to je jednoduchá odpoveď. Ľudí zaujíma viac, ako celkové spoločenské dianie. Skutočný svet zaujíma len málokoho. Väčšina ľudí zostáva deťmi, ktoré chcú počúvať rozprávky.

Skutočným problémom bulváru je to, že správy, aspoň väčšinu z nich, vytvárajú samotné osobnosti. Niektorí prominenti sa domnievajú, že k tomu, aby sa udržali v povedomí verejnosti, potrebujú média. Myslia, že sú na nich závislí. „Kedysi som si myslel, že väčšina informácií do bulvárnych novín prichádza od čitateľov. V skutočnosti ich, vrátane tých negatívnych, poskytujú samotné známe osobnosti.“ K tomu patrí aj bulvarizácia serióznejších médií. Je to vidieť na titulkoch, ktoré majú prilákať ľudí na „horúcu novinku“, no nakoniec sa v článku píše úplne o niečom inom. Takýmto spôsobom si zabezpečujú hlavne čitateľnosť.

Zoberme si napríklad také reality šou. Ľudia sa do nich hlásia, lebo sa chcú predvádzať ako „cvičené opice“, alebo z toho chcú mať finančný zisk. Televízia tým, samozrejme, získava sledovanosť. Zaujímavé je aj to, ako sa pred kamerami dokážu ľudia pretvarovať, ako každého majú radi, dokonca, počas týchto súťaži prejavujú náklonnosť k ostatným, no všetko je to len divadlo, akási pochabá hra pre získanie pozornosti. „Mojsejovci sú presne taký ten typ pre bežného slovenského konzumenta. Toto chcú Slováci vidieť. Jednoduchých, skoro až primitívnych ľudí, ktorí čo na srdci, to na jazyku.“

„Byť známou tvárou aj tak prináša viac výhod ako nevýhod. To riziko k tomu patrí a musím sa s tým vyrovnať. Kto to nedokáže, vôbec by sa nemal pokúšať o slávu, lebo bulvár je jej súčasťou,“ obhajuje svoju prácu šéfredaktor Pavel Novotný, no sám priznáva, že ak by niekto robil jemu to čo on teraz ostatným, asi by ho to tiež veľmi nepotešilo. Dokonalým príkladom je Iveta Bartošová, na ktorej český bulvár parazituje už veľmi dlho. Pomaly sa už môže zdať, že to zachádza až do takých rozmerov, že ju bulvár jednoducho zabil.

Podľa Novotného by mala existovať hranica pri psychickej chorobe, ako v prípade Bartošovej, aby bulvár nezachádzal až tak ďaleko. „Problém je, že informácie o Bartošovej sú tak veľmi žiadané, že to inak nejde. Dopyt po nej je neskutočný, články o nej si otvárajú aj ľudia, ktorí bulvár nečítajú. Vtedy idú hranice nabok a budeme na nej parazitovať až do konca a ešte pol roka po ňom.  Parazitovanie je hrozné, ale smrť, choroby a odchádzanie zo života sú najatraktívnejšími témami.“

„Keď redaktor ide na reportáž s tým, že má vyvolať emócie, tak celkom logicky – prvé čo urobí – „pichne“ mikrofón pod nos obeti alebo pozostalým. Je to brutálne, ale na tomto spravodajstvo funguje.“. Ak bulvár začne písať o tom najcitlivejšom súkromí osoby, prípadne o chorobe, dokáže človeka psychicky zničiť. Druhou stránkou bulváru sú súdne spory dotknutých  ľudí.

Je zrejmé, že bulvár na Slovensku bude populárny, pretože o neho čitatelia majú záujem. Ak by oň nebol záujem už dávno by neexistovalo toľko bulvárnych časopisov a internetových stránok. Len vďaka tomu vidíme, čo Slovákov naozaj zaujíma. Nachádzame sa totiž v dobe, kde slovo priateľstvo, hrdosť a odvaha sú odstavené na druhú koľaj a sú nahradené biznisom, majetkom a bohatstvom.