Daniel HEVIER: Chcem písať knihy, ktorými sa stanem nesmrteľným

Daniel Hevier prišiel prednášať študentom Katolíckej univerzity v Ružomberku. Rozprával v duchu intelektuálnej formácie, ale spomenul aj svoju tvorbu. Je známy detskou, ale aj vážnou literatúrou. Povedal, čo ho inšpiruje a napĺňa pri písaní.

„Zvolil som si tému o tvorivosti, pretože si myslím, že je to plodná téma. Nie je to odťažitá akademická prednáška. Myslím si, že tvorivosť je potreba, ktorú každý z nás musí na istej úrovni riešiť každý deň.“

Prednáška s diskusiou trvala dve hodiny. Hovorili ste napríklad o tvorivosti, kreativite, Bohu a podobne, takže tém bolo naozaj veľa. Z čoho ste vychádzali?

„Vychádzal som predovšetkým zo Svätého písma. Predstavil som Boha ako prvého a najvyššieho Stvoriteľa a kreatívneho Tvorcu. Z toho som vyvodil požiadavku, že človek musí rozvíjať svoju kreativitu, pretože je to Boží dar a nie naša súkromná vec. V krátkosti som načrtol môj postoj k tejto téme. Rozprával som aj o niekoľkých skúsenostiach a zážitkoch z mojej tvorby. Tiež som spomenul niekoľko techník z môjho tvorivého zápasu.“

Čo ste chceli odovzdať študentom?

„Prišiel som s posolstvom dať mladým ľuďom motiváciu a inšpiráciu. Chcel som ich nadchnúť, aby sa nebáli byť kreatívni. Posolstvom bolo, aby svoju kreativitu rozvíjali.“

Hovorili ste o kreativite, pretože vy sám ste kreatívny človek. S vaším menom sa spája množstvo prívlastkov. Ste básnik, textár, prozaik, scenárista. Odkiaľ beriete inšpiratívne zdroje, ktoré vás posúvajú vo vašej tvorbe?

„Je to veľa podnetov a zdrojov. Jedným zdrojom som ja sám a nejaké moje vnútro. Ďalším, možno ešte väčším zdrojom, sú iní ľudia, ktorí potrebujú moje slová alebo ich naopak ignorujú. A teda nie len slová, ale možno aj iné moje výtvory. Veľkou inšpiráciou sú deti, ktorým som venoval časť svojej tvorby.“

Neskôr ste začali písať aj vážnu literatúru, romány či rozprávky pre dospelých. Inklinujete viac k detskej alebo vážnej literatúre?

„Myslím si, že pre deti som si už splnil svoju povinnosť, ale aj napriek tomu ma vydavatelia oslovujú, aby som ešte nejakú detskú knihu napísal. Už sa mi to ani veľmi nechce. Skôr by som chcel napísať vážne knižky, ktorými sa stanem nesmrteľným.“

Vy ste jeden z obľúbených slovenských spisovateľov. Chodievate bežne prednášať študentom do škôl?

„Chodím zriedkavo. Nevedel by som byť učiteľom alebo pedagógom na niekoľko desiatok rokov svojho života. Je to pre mňa obohatenie. Študenti o tom nevedia, ale ja sa k nim chodím učiť.“

Vyplynulo dnes niečo podnetné, čo vás naučili študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku na dnešnej prednáške?

„Áno. Keď som sa sám reflektoval, zistil som, že prvá časť prednášky bola ťažká a trochu dlhšia. Ľudia boli viac pripravení na zážitky, príhody a konkrétnejšie veci. Možno som mal nechať viac priestoru pre techniky a konkrétne príklady. Ak by som sem prišiel nabudúce, tak to skrátim, nezamotám sa tak do tých problémov a celé by to trvalo o nejakú polhodinu kratšie.“

Vy ste aktívny spisovateľ. Plánujete do budúcna nejakú ďalšiu knihu?

„Je ich asi desať. (úsmev) Ja mám vždy rozpísaných niekoľko kníh. Podľa aktuálnosti a nátlaku vydavateľov vždy niečo dokončím. Rozrobených mám veľa vecí, odsúvam ich a vždy príde niečo nové, čo treba „hasiť“. Takže mám taký chaos a pohyb v tom, čo píšem.“

Aký je vzťah medzi autorom a dielom? Na čo musíte myslieť, keď niečo tvoríte?

„Autor by sa podľa mňa nemal starať o to, komu je jeho slovo určené. Treba dielo vytvoriť alebo dať do nejakého priestoru a ten, kto ho potrebuje, sa k nemu skôr či neskôr dostane.“

Prvým románom Daniela Heviera bola „Kniha, ktorá sa stane“. Spisovateľ má vlastné vydavateľstvo a žije v Bratislave s manželkou a troma deťmi.