Fotoreportér Martin Vojtuš: „Mojou prácou nie je len fotografia!“

Prinášam vám rozhovor s Martinom Vojtušom – fotografom, ktorý mapuje športové dianie,či už na Slovensku alebo v zahraničí. Je takisto súčasťou kreatívneho tímu mtbiker.sk. Na tejto webovej stránke vystupuje so svojimi príspevkami z domova a zo sveta a snaží sa informovať verejnosť o športových podujatiach. Zameriava sa hlavne na cyklistiku a na ľudí, ktorí ňou žijú a preferujú ju. Bol vybratý ako jeden z troch účastníkov zo Slovenska na medzinárodnej výstave Eurobike, odkiaľ si priniesol kopec zážitkov a hlavne skúseností, ako v nasledujúcom rozhovore tvrdí on sám.

Martin, môžeš nám povedať, ako si sa práve ku takémuto typu práce dostal? Prečo fotíš práve tento druh športu?

„V prvom rade, by som chcel ako slušný chalanisko poďakovať za reportáž a za ďalšie malé zviditeľnenie sa. Od malička ma bavila práca s fotoaparátom a bicykle rovnako. Keďže môj starší brat sa aktívne zúčastňuje pretekov, chodieval som tam s ním aj ja. Samozrejme, s fotoaparátom v ruke. Pre neho to bola podpora a pre mňa samotného záľuba. Nafotil som pár fotiek na
púchovských športových podujatiach, nie konkrétne cyklistických, hodil som ich na internet a nejako to vypálilo.“

Takže chceš povedať, že to prišlo len tak? Vlastne bez námahy?

„Nie samozrejme, že to nebolo len tak. Hovorím to teraz tak, lebo už mi moje začiatky a prvé fotky pripadajú smiešne. Asi sa zlepšujem. (smiech) Teraz je za tým úplne niečo iné, ako na začiatku. Vtedy to pre mňa bola určitá forma relaxu. Teraz je to kopec odsedených hodín za počítačom a samozrejme aj odstátych na pretekoch v niekedy neľudskom počasí.“

Čo obnáša práca v kreatívnom týme mtbiker.sk?

„Rozoberiem to na príklade alebo na práci, ktorú som spracoval ako prvú. Hlavný zakladateľ a nazval by som ho vedúci stránky ma poslal na preteky s názvom 1000miles. Sú to preteky, ktoré vedú naprieč Českom a Slovenskom. Ja som mal na starosti hlavne tú slovenskú časť preteku, ktorú som musel nafotiť, upraviť, dať na internet aj spolu s fotoreportom. Bolo za tým veľa stráveného času, ale výsledok stál za to. Počas celých pretekov sa mi naskytlo neskutočné množstvo príležitostí spraviť
ten správny záber. To sa podpísalo aj na výsledku a na webovej stránke sa pýši viac ako 160 fotografií.“

Považuješ to za jeden zo svojich najlepších zážitkov, čo sa týka tvojej práce?

„Z časti možno aj áno. Tá práca prináša veľa kreatívneho a to ma baví. Tých zážitkov však bolo toľko a tento nepovažujem za úplný vrchol. Prišli omnoho väčšie, hlavne tie z Nemecka.“

Práve ku tejto téme som sa chcela dostať na Medzinárodnú výstavu Eurobike v Nemecku, ktorá sa konala v auguste. Čo bolo predmetov tvojho záujmu tam?

„Tak odtiaľ mám neskutočné množstvo skúseností. Výstava sa konala v nemeckom Friedrichshafene a všetko voňalo cyklistikou. Za úlohu som dostal spracovať tému Novinky na rok 2013 vo svete cyklistiky. Celá výstava bola jedna veľká skúsenosť. Bál som sa, či budú moje fotky fajn a hlavne či sa budú páčiť návštevníkom webovej stránky. Po výstave a po následnom spracovaní fotiek na internet som dostal veľké množstvo pozitívnych ohlasov a celú “trojdňovú nemeckú záležitosť“ hodnotím ako životné posunutie sa niekam ďalej. Odkedy pridávam veci na web a vidím 2000 kliknutí denne neskutočne ma to teší a som rád, že majú ľudia záujem, aj keď viem, že cyklistika nikdy nebude takým úspešným športom ako je futbal či hokej.“

Fotíš aj niečo iné okrem cyklistov a cyklistiky celkovo?

„Som takisto fotografom v mojom rodnom meste – Púchove. Nefotím tu toho ale veľa, pretože sa toho veľa nedeje. Ale samozrejme, keď je možnosť tak fotím aj tu. Fotil som nedávno v Dohňanoch majsterku sveta v cyklotriale, ktorá je odtiaľ. Keď mám možnosť výberu, vždy siahnem po cyklistike. Dalo by sa povedať, že hlavne tieto podujatia preferujem. Nedokázal by som asi fotiť portréty ľudí na počkanie, aj keď aj ja sa snažím sledovať emócie z druhej strany, teda spoza objektívu. Je však ťažké odfotiť tú obrovskú ľudskú snahu zvíťaziť a keď sa vám to náááhodou podarí, tak máte eso v rukáve. Sú súťaže, kedy nafotíte tisíc fotiek a dobré sú možno len dve.“

Stretol si sa teda už aj s tým, že tvoje fotky boli viac kritizované ako chválené?

„Jasné. S úspechom prichádza aj kritika. Jedným z pretekov, ktoré boli úplne na nič bol Púchovský maratón a fotky sa na tom podpísali úplne najviac. Bolo otrasné počasie a samotní športovci frflali, keď započuli zvuk fotoaparátu. Nie vždy sa podarí, ale väčšinou áno. Hlavne, že robím to, čo ma baví.“ (smiech)