Fujary zneli Vlkolíncom
Cez víkend sa vo Vlkolínci stretli milovníci slovenskej ľudovej hudby a tanca. V krásnom prostredí malebnej kopcovitej dedinke sa stretli zo širšieho okolia majstri tohto hudobného nástroja, ale i mladá nádej v pokračovaní tradície so svojím starým otcom či jediná mladá slovenská fujaristka.
Zhromaždení si mohli vypočuť najprv ochutnávku pri kostole Navštívenia Panny Márie. Folklórny súbor Hajíček z Chrenovca spolu s návštevníkmi prešli dedinou, ktorá je od roku 1993 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z dôvodu nestáleho počasia sa ale návštevníci presunuli do dvora Galérie ľudového umenia, čo utvorilo ešte autentickejšiu atmosféru rokov minulého storočia. Postupne sa so svojou tvorbou predstavovali jednotliví fujaristi, pričom najstarší pán mal po osemdesiatke. Vystúpil tiež starý otec so svojím vnukom, ktorý prišiel až z okolia Bratislavy či mladá a jediná slovenská fujaristka, ktorá už má na konte aj nejaké úspechy. Postupne a jednotlivo sa predstavovali ako napríklad pán z Martina, ktorý nie len že hrá na rôznych nástrojoch, ale ich aj vyrába od fujar cez píšťalky z dreva, z kostí a vysvetľoval načo a kedy sa jednotlivé nástroje používali.
Účinkovali tiež tanečné súbory Mostár z Brezna, ktorý sa predstavil tiež s jedným cigánskym tancom. Vystúpili aj Gorali či Lúčanskí hudci so svojím umením. Krásnym výrokom opísal hudobný nástroj, ktorý sa azda najviac prezentoval na tomto podujatí pri úvodnom slove o účinkujúcich, sprevádzajúci touto udalosťou: „Fujara je kráľovná medzi ľudovými nástrojmi, je to nástroj, ktorý nádherne baladicky rozpráva o hĺbkach ľudskej duše, radostiach, veselosti, starostiach, smútkoch a žiaľoch. Jej zádumčivý a mumľavý hlas, človekom vdýchnutá poézia, úžasným spôsobom dokáže vyjaviť tie najskrytejšie zákutia ľudských emócií a vnútorne pohladiť ducha.“
Na svoje si prišli hlavne fanúšikovia nášho krásneho slovenského hudobného nástroja fujary, ktorá je zapísaná od roku 2008 aj v zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Fujara je slovenský ľudový drevený dychový nástroj. Je obdobou gotickej basovej trojdierkovej píšťaly, ktoré boli veľmi známe a hojne rozšírené v Európe v 12. – 13. storočí. Podľa slovenských odborníkov na slovenskú fujaru, miesto vzniku fujary spadá do oblasti severne od Banskej Bystrice do okolia Slovenskej Ľupče. Usudzuje sa, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk žoldnierov zo západnej Európy.
Autor: Martin Šichta
Foto: autor
