Historický šerm – znovuobjavovanie dávno zabudnutého
Nie je vrch ako vrch, nie je umenie ako umenie, nie je záľuba ako záľuba. Svoje o tom vie aj milovník histórie, 23-ročný Matej Jediný, ktorý sedem rokov aktívne pôsobil v skupine historického šermu Rádu sv. Galahada v Bratislave. Napriek tomu, že sa momentálne nemôže šermu pre zranenie venovať, do budúcna s ním určite počíta…
1. Akému historickému obdobiu sa vo vašom ráde venujete?
Skupina v ktorej som pôsobil sa venuje predovšetkým druhej polovici 13-teho storočia. Našou špecialitou bola rekonštrukcia jednotky Rádu nemeckých rytierov pôsobiacich vo Sv. Zemi. V rámci vystúpení sme sa venovali všetkým vrstvám vtedajšej spoločnosti.
2. Čo pre teba znamená toto bojové umenie?
Ťažko povedať. Mám rád históriu, dokonca ju študujem. No a myslím, že kdesi v hĺbke má každý muž záujem o zbrane. Okrem toho veľmi rád bavím ľudí. A šerm mi umožňuje to všetko spojiť.
Neviem či to môže byť pre mladých všeobecne práve príťažlivé, ale rozhodne je to prínosné. Je dôležité poznať minulosť, lebo z nej vychádza prítomnosť aj budúcnosť. História je podľa mňa druhá najdôležitejšia veda, veľmi tesne po matematike. No a vďaka historickému šermu môžu (nielen mladí) ľudia zistiť ako sa žilo v minulosti. Okrem tých veľkých udalostí (nekonečného množstva zbytočných mien a dátumov) čo sa učia v škole na dejepise, spoznať niečo z každodenného života.
3. Je pravda, že sa šerm vyvíja, alebo ide čisto o tradíciu?
Ťažko povedať. Máme totiž šerm športový a šerm historický. O športovom neviem v podstate nič. A čo sa týka historického, sú v ňom dva hlavné prúdy. Jeden sa snaží podľa autentických materiálov zachovaných zo stredoveku čo najvernejšie rekonštruovať techniku šermu aký sa skutočne používal. Treba si ale uvedomiť, že to boli techniky určené na zabitie súpera. Teda je možné bezpečne ich prevádzať, iba s patričnými ochrannými prvkami, a to sa nedá divákom predvádzať v kostýmoch. Nehovoriac o tom, že takýto duel vyzerá v podstate asi tak, že sa súperi najskôr pomerne dlho len obchádzajú, sem-tam naznačia nejaký útok, no a potom sú za dve sekundy vybavení…To by bežného diváka asi veľmi nebavilo. Pri tomto druhu šermu ide v podstate o znovu objavovanie dávno zabudnutého. Dá sa povedať, že sa tu jedná o vcelku seriózny výskum, spojený aj s pohybovou aktivitou. No a každú chvíľu niekto objaví niečo nové, aj keď je to v skutočnosti staré.
Potom je tu takzvaný scénický šerm, ktorý je robený výlučne pre divákov a ich zábavu. Väčšinou nemá so skutočným šermov takmer nič spoločné. Ja osobne však zastávam názor, že hoci takmer nie je možné spraviť divácky atraktívny scénicky duel tak, aby bol aj reálny, mali by aj tu šermiari vychádzať zo skutočne použiteľných techník, a nie si vymýšľať nejaké čísla, ktoré absolútne nemajú logiku. Preto som ja napríklad študoval aj reálny šerm, hoci som sa mu primárne nevenoval, len aby som vedel, čo je ešte reálne, a čo je už hlúposť.
4. Ako vyzerá klasický tréning ?
Na začiatku je samozrejme rozcvička. Následne sa cvičí to, čo kto práve potrebuje. Začiatočníci sa učia šermovať alebo padať (je dôležité vedieť zahrať pád tak, aby bol pre diváka uveriteľný a šermiar si pri ňom neublížil), pokročilejší vymýšľajú alebo precvičujú duely, prípadne si len prechádzajú techniky ktoré už poznajú alebo sa učia niečo nové. Okrem toho sa trénujú čísla s ktorými vystupujeme na rôznych podujatiach, na hradoch či vo vojenských táboroch…takže súčasťou je aj nejaký ten herecký nácvik. Na záver je fajn dať si spoločnú zábavnejšiu aktivitku, a tiež zhrnúť si ako sme na danom tréningu pokročili. Kedysi sme na tréningoch pracovali aj na kondičke, ale postupne sme prišli na to, že to by si mal každý riešiť individuálne.
5. Využívate aj iné zbrane okrem mečov ?
Meč je síce základ, ale postupne sa u nás každý musel naučiť narábať s viacerými zbraňami. Najčastejšími boli palica, dýka, tesák, ale aj štít v kombinácii so sekerou či palcátom (to je taká guľa s hrotmi pripevnená na rúčke). Radi sme vymýšľali aj boj s rôznymi netradičnými predmetmi, ktoré ani nie sú zbraňami. Napríklad hrable, no pamätám si aj zápolenie s lyžicou či mešcom. Veľmi sa mi páčil aj duel s opaskom ktorý som videl u „konkurencie.“ A dôležitý je samozrejme aj boj bez zbrane, teda zápasenie.
6. Je šerm výlučne mužská záležitosť?
Nie, nie je. Asi ani nepoznám skupinu historického šermu, kde by neboli aj nejaké dievčence. Veď čo by sme my chlapi bez žien robili? Z toho nemôže byť nič dobré. Veď aj z histórie poznáme pomerne dosť žien bojovníčok, Jana z Arcu rozhodne nebola sama. Aj u nás dievčatá šermujú, ale len na vystúpeniach a tiež menej ako chalani. Ženy si spory celkovo menej riešia bitkou, takže sa nehodí, aby sa na tom vystúpení pobili kvôli všetkému. Ale bijú sa, keď sa to v tej scénke hodí. Pokiaľ už išlo o rekonštrukcie bitiek, tak tam síce viaceré tiež chceli ísť, ale našťastie sme ich úspešne presvedčili, že to nie je pre ženy. Predsa len tam je riziko úrazu väčšie. U nás si väčšina dievčat našla napokon záľubu v tých ženských veciach, v ich historickej forme, a niektoré sa už venujú len tomu.
7. Akú úlohu hrajú pri vystúpeniach kostýmy ?
V scénickom šerme je okrem šermu samotného veľmi dôležitý aj kostým a scénka v ktorej sa duely vyskytnú. Nedá sa len vybehnúť na pódium a pobiť sa. Treba povedať, že úroveň kostýmov išla v posledných rokoch výrazne hore. Aj keď sa stále nájdu ignoranti, ktorí vystupujú v kostýmoch, ktoré vyzerajú ako z rozprávky o zlom černokňažníkovi zo 70-tych rokov, a ešte sa tvária že sa to v stredoveku fakt nosilo… Dnes sa pomerne dosť šermiarov venuje aj tzv. LH (living history), kde sa snažia o čo najvernejšiu výstroj vrátane použitých materiálov a výrobného postupu, a vlastne celkovo rekonštruujú starý spôsob života. V tomto smere historický šerm naozaj výrazne napreduje.
Bohužiaľ nemôžem to isté povedať o šerme samotnom, pretože duely ktoré vídam na vystúpeniach kvalitatívne veľmi kolíšu v závislosti od skupiny. Tí najlepší zo Slovenska vlastne na Slovensku ani veľmi nevystupujú. Mnohí chodia robiť kaskadérov do zahraničných filmov, ale to sú fakt tí najlepší. Kiež by si z nich ostatní šermiari brali príklad a učili sa od nich. Aj keď ich úroveň ťažko dosiahnuť, ale aspoň priblížiť by sa patrilo.
Foto: Internet