Juraj Jánošík žije aj po troch storočiach
V 25 rokoch sa uzavrelo pozemské putovanie národného hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Od popravy Juraja Jánošíka uplynulo 17. marca presne 300 rokov. Poďte sa s nami pozrieť na miesta, ktoré sa spájajú s jeho životom a smrťou.
V Terchovej nikdy nezomrie
Rázovitá obec na severe žilinského okresu si v roku 2013 obliekla slávnostný šat. Okrúhle výročie smrti ich rodáka si miestni uctili podujatím s názvom Smrť Jánošíkova. Legendárny zbojník sa narodil v tamojšej osade U Jánošov 25. januára 1688. Aj po tristo rokoch od tragického konca jeho pamiatka v Terchovej žije. Stretnete sa s ním na každom kroku – v dedinskom erbe, expozícii Považského múzea, na kultúrnom festivale Jánošíkove dni, ale aj pri mohutnej soche, ktorá sa vypína nad obcou a drží nad ňou ochrannú ruku.
Dievča, nesmúť za mnou, slzy sú ako hrach
Aj táto veta zaznela v piesni Pavla Haberu Láska a smrť, ktorá sa stala sprievodnou skladbou k filmu Jánošík – pravdivá história. V skutočnosti je legendárne a osudné pošmyknutie sa na hrachu iba výplodom ľudskej fantázie. Aj názory na miesto, kde Jánošíka zlapali sú rôzne. Často preferovaným je hostinec v obci Valaská Dubová neďaleko Ružomberka. Na jeho základoch dnes stojí penzión Jánošíkova Krčma. Vonkajšia stena informuje okoloidúcich, že hrdinu chytili práve tam kvôli zrade dvoch žien, ktoré ho zapredali za dvesto dukátov. Táto povesť však nie je nijako historicky podložená. Jánošíkovi sa v skutočnosti stala osudnou obec Klenovec v okrese Rimavská Sobota. Podľa odborníčky Ruženy Antolovej ho spolu s druhom Tomášom Uhorčíkom chytili práve tam.
Skrýša, kde ukryl poklady
Necelých 15 kilometrov od Klenovca urobili historici unikátny objav. Podľa rekonštrukcie záznamov z vypočúvania zbojníckeho kapitána lokalizovali jeho pravdepodobnú skrýšu. Oblasť, kde Jánošík mohol skryť dukáty či iné cennosti, sa nachádza neďaleko obce Utekáč v okrese Poltár. Miesto skrýše odhalili deň pred oslavou okrúhleho výročia jeho smrti. Od starej horárne s novou drevenou sochou národného hrdinu povedie do hôr náučný chodník. Na mieste úkrytu stojí jedľa, buk a v ňom vysekaná ruka – symboly, ktoré spomína Jánošík vo svojej výpovedi pred súdom.
Likavský väzeň na hrade nebol
Životný príbeh odvážneho hrdinu, ktorý sa vzoprel feudalizmu, sa stal námetom mnohých diel slovenských romantikov. Známu lyricko-epickú skladbu Smrť Jánošíkova mu venoval Ján Botto. Samo Chalupka opísal jeho družinu a väzenie v básňach Kráľohoľská a Likavský väzeň. Najstarší štúrovský básnik opisuje Jánošíkovo väzenie na hrade Likava. V skutočnosti neexistuje dôkaz, že by zbojnícky kapitán hrad niekedy navštívil. V čase jeho zlapania a mučenia bol hrad už dobytý a spustošený cisárskymi vojskami. Skutočným Jánošíkovým väzením bol kláštor Vranovo v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši.
Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte
Osudy mladého zbojníka, ktorý bol tŕňom v oku majetným uhorským pánom, sa skončili obesením na hák. Naozaj pred smrťou vyriekol túto legendárnu vetu? Podľa historických záznamov asi ťažko. Poprave totiž predchádzali dlhé hodiny ťažkého mučenia. Polomŕtveho Jánošíka na popravisko Šibeničky pri Liptovskom Mikuláši viezli. Jeho krátky, ale dobrodružný život sa skončil na ostrí háku podvečer 17. marca 1713.
Nesmrteľná postava slovenských dejín
Najslávnejší zbojnícky kapitán je dodnes obľúbeným námetom vo všetkých sférach umenia. Jeho meno spomínajú vo svojich dielach spisovatelia od konca 18. storočia až po súčasnosť. Vyskytuje sa tiež v hudbe, sochárstve a výtvarnom umení. Strieborné plátna dobyl prvýkrát v roku 1921, naposledy v roku 2009. Najnovším počinom zo sveta filmu je dielo poľskej režisérky Agnieszky Holland Jánošík – pravdivá história. V skladbe Láska a smrť sa spieva: „Nepchám sa vôbec do dejín, tam sú iní vrahovia a zlodeji.“ Napriek tomu, kontroverzná osobnosť Juraja Jánošíka má v dejinách Slovenska už navždy pevné miesto.
Foto: cas.sk