Juraj Kuniak: „Je podstatné sa odlíšiť a prísť s niečím novým“
Prváci žurnalisti mali možnosť stretnúť sa na hodine literárnej kritiky so spisovateľom Jurajom Kuniakom. Študentom porozprával o tom, čoho sa pri písaní majú držať. V rozhovore prezradil, čo ho baví aj mimo písania, čo pre neho znamená kritika ale aj to, ako sa mu podarilo preraziť s básňou Čiara horizontu, ktorá bola preložená do 30 jazykov.
Kedy a ako ste začali svoju kariéru? Prvým impulzom bola moja prvá láska na strednej škole. Nič, čo som vtedy napísal, som nevydal iba raz, v deň maturity, mi uverejnili básničku v novinách. Otvoril sa mi tým nový svet ako opona na javisku.
Ste bývalý horolezec, ako ste sa k tomu dostali? Horolezcom som bol od 15 rokov a hory pre mňa predstavovali výzvu. Človek si meria sily hlavne sám so sebou. Stalo sa to aj mojou životnou filozofiou.
Využíval ste inšpiráciu aj odtiaľ? Samozrejme, bol to dobrý zdroj inšpirácie. V mojom debute som používal hlavne inšpiráciu z tohto prostredia, ale aj z cestovania. Aj názov vydavateľstva Skalná ruža sa spája s horolezectvom. Je to môj životný symbol.
Na ktoré miesta sa aj po rokoch rád vraciate? Precestoval som celý svet. Mojim cieľom bol vždy Nový Zéland , pretože som ho pokladal za najkrajšie miesto na svete, ale čím viac som cestoval a čím som starší, tým viac ma to ťahá späť domov. Najradšej mám Liptov a Oravu.
Čo vravíte na literárnych kritikov? Som presvedčený, že kritika je pre spisovateľov veľmi potrebná, lebo je to kontakt s tým, čo je momentálne moderné. Dostávam aj súkromné maily s osobnou kritikou, ktorú si veľmi vážim, pretože to nie je objednaná kritika a je viac osobnejšia.
Venujete sa tiež písaniu kritiky? Niekoľkokrát som písal interpretáciu, ale recenziu, ani kritiku nepíšem.
Ktoré Vaše dielo máte najradšej? Ak má matka 5 detí, ktoré je jej srdcu najbližšie? Vždy mi je najmilšie to najmladšie dielo.
Čo je dôležité pre začínajúcich spisovateľov? Je podstatné sa odlíšiť, prísť s niečím novým, lebo konkurencia je veľká a nevyhnutná podmienka je byť moderný a teda poznať svoju konkurenciu.
Ako ste sa dostali k vydaniu básne Čiara horizontu v rôznych jazykoch? Všetko sa začalo na svetovom kongrese básnikov v Los Angeles v roku 2005. Keď som ju tam prezentoval, stretla sa tam s veľkou odozvou. Vďaka tomu sa začala vydávať v angličtine a postupne ju začali prekladať aj do ostatných svetových jazykov. Dnes je preložená už v 30 jazykoch. Báseň začala žiť svojim vlastným životom.
Čo pre Vás znamená písanie?
Moja manželka vraví, že by som bez písania nevedel žiť. Je to ako vzduch, tiež bez neho nedokážeme žiť.
Máte rád viac prózu alebo poéziu? Mám rád aj dobrú prózu, ale poézia mi je bližšia.
Klaudia Lacušová, 1Bc. žurnalistika