Katolícku univerzitu navštívil bývalý minister zahraničných vecí ČR

V pondelok 4. marca navštívil Katolícku univerzitu v Ružomberku bývalý minister zahraničných vecí Cyril Svoboda. Prednášal na tému: Je migrácia do Európy naším ohrozením?

Masová migrácia je problémom, ktorý sa týka všetkých členských štátov Európskej únie. Každá krajina k danej otázke pristupuje ale rozdielne. Niektoré otvárajú svoje hranice, iné ich zatvárajú. „Treba mať cit pre chudobu,“ takto zneli prvé Svobodove myšlienky.

Predniesol problém štyroch hraníc, štyroch rozdielov medzi dvomi svetmi, svetom európskym a svetom blízkeho východu. Prvou hranicou je hranica medzi bohatými a chudobnými. Európsky svet predstavuje bohatstvo, ktoré okrem iného láka ľudí z blízkeho východu, migrantov. „Migranti prichádzajú a chcú podiel na bohatstve (ktoré európsky kontinent ponúka, pozn. redaktora), chcú byť tam, kde sa žije lepšie… Svet je bohatší ako život bohatých.“

Druhou je hranica medzi svetom bezpečia a vojny. Masová migrácia je spôsobená práve vojnami a bojmi v krajinách migrantov, ako je napríklad Sýria. Bojujúce štáty ale aj naďalej prechovávajú diplomatické vzťahy medzi sebou. Ľudia z týchto krajín utekajú pred nebezpečenstvom do bezpečia. „Ale niektorí prinášajú vojnu do Európy v podobe teroristov, ktorí chcú zmeniť naše chovanie a treba s nimi jednať tak, ako sa má a eliminovať ich.“ Svoboda taktiež vyjadril nesúhlas s názorom, aby migranti nechodili do Európy, ale aby si riešili svoje problémy doma a bojovali za svoju krajinu. „Ich štát nie je ich v pravom zmysle slova. Hranice ich štátov určili hlavne Briti a Francúzi.“

Ako tretiu hranicu určil ideologickú medzi politickými systémami, ktoré sú rozdielne v Európe a na blízkom východe. Túto hranicu označil zároveň za najvážnejšiu. Náš politický je „otvorený a založený na deľbe moci. V minulosti sme sa stretli so vzájomným ovplyvňovaním svetskej moci a náboženstva, čo sú dve rozdielne sféry. Táto spolupráca prospela Európe aj napriek tomu, že ide o dva oddelené svety.“ Pričom prorok Mohamed mal svetskú i náboženskú moc, zjednotil to, a jeho práva platia voči ľuďom i Aláhovi, a „jednota moci v takejto podobe je nebezpečná.“

Štvrtou a poslednou hranicou je hranica medzi jednotlivými štátmi. V európskych krajinách môžeme pozorovať ochranu národných štátov. „Hranice jednotlivých štátov sa počas histórie menili a štáty sa nedokážu chrániť. Ani hranice štátov v Európe nie sú isté.“

Migrácia sa ale nedá zastaviť, teda nie v Európe. „Výber migrantov treba robiť predtým, ako svoju zem opustia.“ Vďaka rôznym komunikačným prostriedkom sa skracuje vzdialenosť medzi jednotlivými krajinami, ale prehlbujú sa rozdiely medzi nimi. Ale najprv by sa mali jednotlivé štáty postarať samy o seba. „Krajina nikdy ako celok nezlyháva, ale tí, ktorí sú zvolení. Ani Európska únia nezlyháva, ale poslanci. Treba voliť toho, komu by sme zverili svoje deti.“ Treba uznávať právo na pohyb a nemôžeme upierať nikomu právo na azyl. Povinnosťou každej krajiny je, podľa Svobodu, neuzatvárať svoje hranice. To, že niekomu poskytneme azyl, neznamená dať mu štátne občianstvo a výhody s ním spojené. Migráciu treba sledovať a regulovať, a hlavne treba zabraňovať vzniku „gét, aby v nich nevznikala nenávisť voči väčšine“. V závere prednášky Svoboda vyjadril potrebu migráciu z hľadiska trhu a ekonomiky, pretože Európa starne a v priebehu desiatich rokov nebude dostatok ľudí na prácu a správny chod ekonomiky.

Po prednáške nasledovala diskusia. „S niektorými vyjadreniami pána Svobodu súhlasím. Príde mi ale ako veľký humanista. Jeho slová, že nemôžu bojovať za svoju zem a riešiť si doma problémy, pretože ich zem nie je ich, lebo ich hranice určili iné európske štáty, mi príde zvláštne. Tak nemôžu bojovať za zem, kde sa narodili, ale môžu sa presťahovať do inej a tváriť sa, že je ich a vymáhať si podmienky a pravidlá od cudzieho štátu a preniesť vojnu do Európy? Zvláštne,“ vyjadril svoj postoj jeden z poslucháčov.