Keď klarinet drží v rukách žena

Žena za klarinetom je trochu zvláštny úkaz, nie však nemožný. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo je aj Zuzana Hasprová, študentka Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. 

Pochádzate z muzikantskej rodiny?

Nie, v mojej rodine sa nenachádza nikto, kto by ovládal hru na akýkoľvek hudobný nástroj. Ja som bola prvým priekopníkom v hudobnej oblasti. Neskôr som inšpirovala dokonca aj staršieho brata, ktorý sa snažil tiež v sebe nájsť nejaké skryté vlohy. Dnes hrá na trúbku a gitaru.

Aký bol prvý impulz, ktorý vás priviedol ku klarinetu?

Myšlienka sa zrodila, keď ma brat Peter zoznámil so svojimi kolegami z našej obecnej dychovky. V tej dobe im chýbal klarinetista, a tak som si povedala, že za pokus nič nedám. Boli veľmi neodbytní, za čo som im dodnes zaviazaná. Vďaka ich vytrvalosti mi v konečnom dôsledku ani nič iné nezostávalo.

Ako dlho sa venujete hre na klarinet a aké ste za ten čas zaznamenali úspechy?

Na klarinete som začala hrať, keď som mala 16, teda hrám už asi 3 roky. Ja, osobne, považujem za veľký úspech, že ma o spoluprácu požiadal orchester Topoľanček, ktorý pracuje pod vedením Anatolju Micovčina. S týmto telesom sme získali tento rok zlaté pásmo v celoštátnej súťaži dychových orchestrov.

Je klarinet jediný nástroj, na ktorý viete hrať?

Nie, je ich viac. Dá sa (pri všetkej skromnosti) povedať, že som taký multiinštrumetalista. Najskôr som začala s hrou na flautu, pokračovalo to gitarou. Potom som sa dala na klarinet a počas môjho študijného pobytu v Írsku som sa naučila hrať aj na tin whistle, čo je tradičný írsky hudobný nástroj.

Lákajú Vás ešte iné hudobné nástroje, na ktorých hru by ste chceli ovládať?

Od detstva bolo mojím prianím vedieť hrať na klavíri. Tejto túžby som sa zatiaľ nevzdala a pevne verím, že sa mi to raz podarí.

Spomenuli ste, že ste členkou orchestra. Hráte ešte v inom hudobnom telese?

Áno. Okrem toho, že hrám v orchestri Topoľanček, som takisto členom dychovej hudby Podhrušovan. Najnovšie pôsobím aj v dychovej hudbe Žikavanka. 

Ako popri štúdiu stíhate skúšky orchestra aj oboch dychoviek?

Skúšky a následné hrania sa prevažne konajú počas víkendov, preto zladiť školu, hrania a iné aktivity pre mňa nie je až taký veľký problém. Ťažšie si však hľadám čas na cvičenie počas týždňa, keď som v Ružomberku v škole.

Máte svoje vzory, ktoré sú vám inšpiráciou?

V dychovke mám jedného kolegu, ktorý ma zasvätil do tajov hry na klarinete, preto ho považujem za akéhosi patróna a zároveň posilu, ktorá ma vždy dokáže motivovať a povzbudiť natoľko, že to v pozitívnom zmysle ovplyvní môj výkon.

Snažíte sa v oblasti hry na klarinet naďalej vzdelávať? Ako?

Samozrejme, nemôžem predsa zaspať na vavrínoch. Hra na akýkoľvek hudobný nástroj si vyžaduje cvik. Inak by som stratila prax a už by som sa nedokázala vrátiť do starých koľají. Naďalej navštevujem ZUŠ a tiež mi pomáhajú kolegovia klarinetisti. Jeden z nich dokonca študuje klarinet na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Takže ak mám nejaký problém, mám sa na koho obrátiť.

Aký druh hudby Vám ešte imponuje?

Môj záber je veľmi široký. Vypočujem si takmer všetko – od Moravanky až po Metallicu.

Čo je vašou vysnívanou métou? Aké sú vaše hudobné zámery do budúcnosti?

Mojím veľkým snom je získať hudobné vzdelanie na konzervatóriu. Uvidím, ako sa to ďalej bude vyvíjať, ale po ukončení VŠ, ktorú momentálne navštevujem, by som to rada skúsila.

Foto: profimedia.sk