Keď vtáčka chytajú, pekne mu spievajú

Cestovanie zadarmo cíti Slovensko intenzívne, a to ešte nedošlo k jeho uskutočneniu. Nadšenie sa mieša s obavami v kotle myšlienok slovenských ľudí.

Čo ale nakúka cez škárku medzi

poznačením už aj tak chabej kultúry Slovenského cestovania,

škodami v autobusovej doprave,

chaosom v počiatočných dňoch fungovania tejto zmeny,

znevýhodnením určitých skupín obyvateľov,

dilemami v určovaní pomerov platiacich cestujúcich  a cestujúcich zadarmo,

vyčlenením trinástich miliónov eur,

snahou dať železničnej doprave na Slovensku dominantnú pozíciu,

blížiacimi sa voľbami,

a v konečnom dôsledku – vlakmi zadarmo?

Robert Fico sa predsa pochválil, že na takýto kúsok „sa nám darí získavať zdroje najmä efektívnym výberom DPH, ale aj ďalšími opatreniami.“ Slovné spojenie „ďalšie opatrenia“ je v tomto prípade dôstojným obalom na význam zvyšovania daní, ktoré sú hlavným háčikom tejto tragickej témy. Zmena zákona o dani z príjmov vycicia zo Slovákov dvadsaťkrát viac peňazí, ako štát vyčlenil na uskutočnenie bezplatnej dopravy. To je celá sláva nevinne sa tváriacej udalosti. Komu by sa, pravdaže, chcelo čítať stoštyridsaťjeden stranový nezrozumiteľný zákon, keď premiérove slová ho sladkým charakterom vízie ochrany rodinného rozpočtu prehlušia. Príjemnejšie je nepozerať darovanému koňovi na zuby a vlastne sa tešiť z toho, že sme sa znova dali oklamať.

Až sa Slováci skoro zľakli, že by im štát dal niečo zadarmo. Pokojne si môžu vydýchnuť. Išlo len o rovnakú propagandu, ako keď všetci ľudia mali prácu.