Knihy nad zlato
Hovorí sa, že najlepším priateľom človeka je kniha. Strany ukrývajúce príbeh, zápletka, ktorú pomaly rozpletáme. S knihou cestujeme, oddychujeme na lavičke, večer zaspávame v posteli. Dnes sa pulty kníhkupectiev prehýbajú pod ťarchou noviniek, ktoré s nálepkou bestseller idú „na dračku“. Mohli by sme teda príslovie pozmeniť: Najlepším priateľom človeka je dobrá kniha. Kvalitná literatúra, ktorá v nás po prečítaní niečo zanechá. História si pamätá nemálo vzácnych titulov. A ľudia sa k nim vracajú. Vstupujeme do antikvariátu Mädokýš v Martine. Vitajte!
Listujeme strany času
Kráčame do budovy niekdajšej Živeny. Otvárame dvere a hneď zazrieme plné police. Knihy sú všade, kam sa len pozrieme. Niektoré už poznačil zub času, vypadávajú z nich strany, iné majú poškodené obaly. Ale ďalšie sú ako nové. Spoza hŕby na stole naukladaných literárnych starožitností sa na nás zahľadí usmiata tvár. Ján Cíger, majiteľ, ale azda výstižnejšie ho charakterizuje pomenovanie zberateľ, starostlivý uchovávateľ a tvorca vlastných diel. Práci s literatúrou venuje všetok svoj čas, antikvariát je jeho republikou, ako to on sám nazýva. V útulných priestoroch s plnými policami a kreslami, do ktorých si stačí sadnúť a začítať sa, takmer živo cítiť ducha literárnych velikánov, sálajúceho zo strán starých a použitých kníh. Antikvariát preto nie je obyčajným kníhkupectvom. Je to miesto, ktoré nás vráti v čase. Slovníky ho definujú ako obchod so starožitnosťami, predovšetkým s knihami. A veru tak.
V policiach sú uložené knihy, z ktorých väčšina prežila desaťročia, niektoré ešte viac. Čo čítali naše staré, prastaré mamy? Odpoveď zistíte sami a aj vy môžete prelistovať knižku, ktorú v rukách držali ľudia pred polstoročím. Vo vzácnych prípadoch, aj pred stáročiami. Najstaršia kniha, ktorá prešla Mädokýšom, bola z roku 1783. Predala sa, čo je dôkazom, že ľudia sa v čase vracajú radi.
Knižka ku knihe alebo ako sa to celé začalo
Jano Cíger mal odjakživa rád hru so slovami. Často chodieval do knižnice a prečítal kvantum kníh. Chcel sa realizovať viac, preto sa začlenil do literárneho klubu. S myšlienkou založiť antikvariát sa pohrával už veľmi dlho. „Mal som na polici sedemdesiat kníh, čo predsa nie je žiadny antikvariát,“ spomína na svoje začiatky. Postupne nakúpil knihy z vydavateľstiev a ich počet sa neustále rozrastal. Publikácie získaval aj od ľudí, ktorí mu ich priniesli. Knižka ku knihe, pomaly sa zapĺňali police a dnes si stranu za stranou v Mädokýši prelistujete všade, kde sa len pohnete. Okrem toho, že sa v antikvariáte dostanete do kontaktu s literárnym pokladom, spoznáte aj jazyk a štýl, akým sa kedysi písalo. Slovenská a svetová poézia, próza, literatúra pre deti a mládež, pre ženy, mužov, ale aj odborné publikácie. Po dlhej ceste vedúceho pracovníka a manažéra, po mnohých sklamaniach si Ján Cíger povedal dosť. Začal sa naplno venovať tomu, čím žije jeho srdce. Dnes je pánom svojho času na mieste, kde, ako sám hovorí, čas vlastne neexistuje. Iba knihy, hudba, dobrá nálada a srdečné stretnutia. Vo svojom antikvariáte.
Knihu vnímame všetkými zmyslami
Napriek tomu, že moderná doba praje digitalizácii, ľudia sa ku knihám radi vracajú. Držať v rukách knihu je predsa niečo celkom iné, než čítať riadky na obrazovke. Človek vníma jej strany nielen zrakom, ale aj hmatom a vôňou, jedinečnou tak pre novinky, ako aj knihy poznačené históriou. Čo hľadajú ľudia v antikvariátoch dnes? „Slovenskú a svetovú klasiku, ale aj poéziu,“ hovorí Jano Cíger z Mädokýša. O svojom antikvariáte však doslova zakazuje hovoriť ako o obchode. Tvrdí, že kníhkupectvo je čisto o biznise, ale antikvariát je priestor pre rozhovory, filozofovanie, čítanie a hrabanie sa v knihách. Tu ide o niečo hlbšie než iba o predaj. „Človek z Mädokýša nemusí odchádzať s knihou, ale chcem, aby odchádzal spokojný,“ vysvetľuje. Knihy majú v životoch ľudí dôležitú úlohu. Čerpáme z nich poučenie, oddychujeme pri príbehu, vnímame krásu sveta očami básnikov. Aj Katarína Regecová (27) z PF KU sa radí medzi knihomoľov. „Knihy sú pre mňa oddychom a navyše ma dokážu inšpirovať. Pri štúdiu sa riadim predovšetkým myšlienkou, ktorú raz vyslovil Jan Amos Komenský, keď povedal, že kto chce byť vzdelaný, musí si nad zlato a striebro vážiť knihy,“ zhodnotila.
Paula Beinsteinová
Foto: Archív Jána Cígera
