Kvet, ktorý sa vzoprel púšti

 Film Púštny kvet (Wüstenblum) je skutočným príbehom o Waris Dirie, ktorá ako každá žena v Afrike, musela podstúpiť obriezku podloženou tradíciou. Film vznikol na základe autobiografie modelky a veľvyslankyne OSN Waris. Je to veľmi silná téma, ktorej sa ľudia a vysokí politici veľmi málo venujú.

Hlavnú hrdinku hrá Liya Kebede z Etiópie, krásna mladá herečka, aj keď pomerne neznáma. Je zaujímavá svojím vzhľadom ale aj hereckým výkonom, ktorý ukázala najmä v náročných emocionálne vypätých scénach.  Film obsadilo veľa neznámych hercov, ktorí sa však svojej úlohy zhostili tak, akoby sa sami ocitli v podobných situáciách.

Dej sa odohráva prevažne v Londýne, aj keď to divák bez toho, aby sa to v scenári pár krát nespomenulo, nepríde. Vo filme sa vyskytujú scény z Warisinho detstva, jej spomienky na púšť a Somálsko, ktoré ju poznačili fyzicky aj psychicky. Waris sa otĺka ťažkým životom, nevie sa dobre dorozumieť a je veľmi vyplašená. Zoznámi sa so ženou, s ktorou sa spriatelí a postupne začína proces začlenenia sa  do spoločnosti. Vyskytujú sa tu udalosti a situácie, ktoré sa zdajú neuveriteľné a málo pravdepodobné, ale ospravedlňuje ich fakt, že príbeh je skutočným rozprávaním ženy, ktorej sa tieto životné a mnohokrát veľmi nepríjemné a ťažké situácie prihodili. Do jej života vstúpi možnosť pre lepšiu budúcnosť, ktorý má ale veľa komplikácií a nečakaných zvratov. Keďže nemá povolený trvalý pobyt na území Anglicka, musí rýchlo vymyslieť alternatívu, ktorá by ju nevrátila späť do Afriky.

V každom prípade je chvályhodné, že vďaka tomuto filmu zarezonuje v spoločnosti daná problematika. Hovoriť a informovať o alarmujúcich problémoch totiž nie je ani príjemné, ani jednoduché. Napriek tomu je Púštny kvet pozerateľný od začiatku do konca.
Napriek dĺžke filmu, každá kapitola ubehne rýchlo a pre diváka je veľmi príťažlivá a zaujímavá. Atmosféra filmu nie je taká ťaživá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, čo je veľkým pozitívom tohto filmového diela – vypovedať o veľmi vážnej veci tak, aby diváka „nepoložila“ ale udržala si zároveň vážnosť problematiky.

Anna Ragančíková