Lovašov návod na plodnosť pre katolíkov

Autorov, ktorí nám raz zmenili život, už nikdy „po tom“ nebudeme čítať ľahostajne. Preto sa mi aj pri najnovšej knihe Karola Lovaša Pojedači Boha ešte pred otvorením roztrepotali kdesi v útrobách motýlie krídelká. Stretne čitateľ po boku tohto básnika – a medzičasom kňaza i premonštrátskeho rehoľného brata – znova svoju prvú a večnú Lásku?

Provokatér a cirkevný enfant terrible s umeleckým menom brat Šavol (Lovaš odzadu) rámcuje svoje dielko myšlienkami pápeža Františka. Má ho rád a cíti v ňom spojenca v chápaní poslania cirkvi. Boh daroval človeku slobodu; cirkev je jej ohlasovateľkou. Táto myšlienková línia SPÁSY je pre Šavla a jeho najnovšiu knihu kľúčová.

Preto ono trochu pejoratívne označenie katolíkov za „pojedačov Boha“: kŕmia sa Hostiami, ale tuční a vypasení ostávajú neplodní. Šavlove nové zamyslenia, básne, príbehy a perličky zo života teda znova apelujú na zákonníctvo a farizejstvo v nás. Vyzývajú vymaniť sa zo strachu pred zlom a následného obranného postoja, nechápať kňazskú službu ako ohlasovanie hriechu, ale ako ohlasovanie Božieho odpustenia. Aby sme neboli cirkvou, ktorá prišla po Jána: „Ján Krstiteľ stanovil diagnózu. Ježiš uzdravuje. Ján poukázal na hriech. Ježiš chytil hriešnika za ruku. O to stojí človek. Že hreší, mu už povedali. Toľkokrát. A toľkí. Je načase, aby bol opäť prijatý a ľúbený.“

Šavol s obľubou – aj teraz – nastavuje zrkadlo normálnosti. Používa obraz spojených nádob ľudskosti a svätosti, v ktorých sa prelieva naše ego. Je dôležité neprehnať to ani na jednu stranu. On si z extrémistov na strane „svätosti“ berie na mušku zvlášť vrátnikov. Teda tých, ktorí si privlastnili kľúče od Kráľovstva (pustili by doň ne-tradičnú rodinu Márie a Jozefa s iba jedným dieťaťom…?). Ich opakom sú záhradníci pestujúci život.

Tí podľa Šavla napríklad nehľadajú príčinu päťdesiatpercentnej rozvodovosti ani v homosexuáloch, ani v zle koncipovaných šlabikároch. „Sú okrajovými záležitosťami, na ktoré upriamujeme pozornosť, pretože sami nevieme ponúknuť alternatívu. Tá druhá polovica sa vytrvalo pýta: Ako ďalej? Čo bude s nami? Máme pre ňu niečo viac okrem pohľadníc a reklám so ‚svätou rodinou’?“

Niekdajší exponovaný redaktor Twistu z vyhrotených čias mečiarizmu sa ani dnes netrasie pred tými, ktorí môžu zabiť telo, ale duši uškodiť nemôžu. Lebo verí, že jeho „Boh je natoľko veľký, že mu nikto nemôže ublížiť, ani ho uraziť. Identicky zmýšľam o cirkvi.“ V tomto kontexte prináša na záver knižky zaujímavý rozhovor s ruským historikom, religionistom a politológom Andrejom Borisovičom Zubovom, ktorý na margo vnútornej krízy cirkvi na Západe konštatuje: „Cirkvi vo všeobecnosti nemôžu stratiť identitu. Je ňou sám Kristus. Čo môžu stratiť, je on. Na to zabúdajú predstavitelia cirkví, že sa môžu vzdialiť od Boha.“

Brat Šavol má úsečný štýl. Cez poetickú skratku klope na brány tajomstiev v hĺbkach človeka. Aj cez riadky Pojedačov Boha sa prediera klopanie… Keby ich čítal pápež František, možno by na obálku napísal odporúčanie: vezmite a jedzte liek proti duchovnému alzheimeru. Týmto obrazom označil vo svojej známej vianočnej reči k členom Kúrie jeden z pätnástich neduhov: zabúdanie na „dejiny spásy“, na osobné stretnutie s Pánom, na „prvú lásku“.

Šavlova knižka je naozaj ako liek: užiť, zapiť, nechať pôsobiť. Sám autor štvrtého z útlych dielok, ktorým  už tradične dáva vkusný šat jeho domovské vydavateľstvo Cathedra, ohlasuje na prebale úmysel nateraz s publikovaním skončiť a napísané naplno prežiť. Blízko pri tom, ktorý tiež ticho čaká…

„Na lavičke pred kostolom sedel Boh.

Nemohol dnu.

Bol obrezaný.

Pokorne čakal, až ho zavolali.

V ten deň sa veľmi potešil.

Konečne pochopili.

Pre istotu si sadol u dverí.

Čo keby si to rozmysleli.

Krivdil im.

Pozvali ho dopredu.

Za zvukov zvoncov, s vôňou kadidla

uviedli Boha skoro do neba.

A potom kľúčom zavrteli v zámku.

Nad hlavou zasvietili červenú.

Vymedzili teritórium.

A on?

Ako vtedy na lavičke.

Sníva.

A Boží sen sa volá AMNESTIA.

Boh čaká na svoj veľký deň.

Keď od človeka príde SLOBODA.

Tak ako na začiatku sveta prišla od Boha.“

Vyšlo 18. 3. 2015 na Cestaplus.sk.