Malé mesto hazardu
Prejdime sa spolu cez mesto a vymyslime mu nové meno! Veď legendárny vrch plný ruží už nič okrem erbu nepripomína. Miesto názvu Rosenberg, by viac naše mesto vystihoval iný nemecký názov – Rulettenberg. Nielenže by ho viac vystihoval, dokonca by sme sa mohli pýšiť, že o takom meste písal aj Dostojevskij vo svojej knihe Hráč.
V herniach Rulettenbergu sa deň čo deň stretávala bohatá smotánka, aby sa zabavila hazardom. Bohatým pánom posluhovali ich lokaji a vyobliekaní krupieri prijímali ich vysoké stávky. Herne si udržiavali istú noblesu a podmaňujúcu atmosféru. Boli miestom spoločenského diania a zábavy bohatých.
Aj z tohto stručného opisu je evidentné, že Rulettenberg by nebol dobrou alternatívou názvu mesta. Herní máme síce ďaleko viac ( z rukáva vysypem najmenej 14 ), ale s tými z Rulettenbergu majú spoločný iba názov. V našich herniach sa totiž neschádza spoločenská smotánka. Chodia tam úplne iní ľudia. Nejdem ich radšej ani pomenovať, ale k bohatým pánom majú ďaleko. A už vonkoncom sa v našich herniach nestretnete s krupiermi vydávajúcimi výhry v zlate, tak ako to bolo za čias Dostojevského. Väčšinou len s pažravými blikajúcimi automatmi, ktoré vás obdarujú jedine tak zlatou žilou, ak budete pred nimi sedieť dostatočne dlho. Nie je to problém, otvorené je nonstop a na stene zaručene nenájdete hodiny, aby ste sa náhodou nezhrozili ako ste tam dlho. Herne často nemajú ani okná, a to len preto, aby ste celkom stratili pojem o čase.
A možno okná chýbajú z celkom iného dôvodu. Možno má prítmie zahaliť hanbu, či nespočetné problémy verne kráčajúce po boku hráča. Ktovie… Nikomu však nie je čo vyčítať. Šikovným patrí svet a šikovní prišli na to, že ľudská hlúposť a chamtivosť sú nekonečné a spravili z nich biznis.
foto: http://ugandaninsomniac.files.wordpress.com/2008/05/roulette.jpg