Malé ženy, alebo, môže byť klasika ešte zaujímavá ?
Každý vášnivý čitateľ a milovník historických románov si iste prešiel dielom Malé ženy spod pera Louisy May Alcott, ktoré jej v roku 1868 priniesli nečakanú popularitu. Príbeh štyroch sestier a ich matky je situovaný na vidiek. Kedysi bohatá rodina už neoplýva zašlým bohatstvom patrí k chudobnejšej vrstve. Na výchovu prudkej Jo, plachej Beth, márnivej Meg a panovačnej Amy je pani Marchová sama od vtedy, čo jej manžel odišiel bojovať na vojnu. Pokojný život v domácnosti Marchovcov sa zmení, keď sa dievčatá spriatelia s Lauriem, synovcom bohatého pána zo susedstva. Stáva sa im bratom, ktorého nikdy nemali. Postupne spolu zažívajú mnoho dobrodružstiev a výmyslov, ktoré ich spoja hlbokým priateľským putom.
Životné osudy protagonistiek sa dajú vnímať jednotlivo, pretože každá hrdinka má svoje vlastné problémy a osobité vlastnosti, ale zároveň aj spoločne a neoddeliteľne. V knihe je veľmi silný rodinný podtón a neustály boj o to „stať sa lepším“ a prekonávať svoje tienisté stránky. Dej sa nedá označiť priam ako akčný, ale je na ňom pekné, že odzrkadľuje neprikrášlený život tej doby, možno aj preto, že je čiastočnou autobiografiou autorky. Čitateľovi ponúka nie len veselé príhody, ktoré sprevádzajú najmä Jo a jej výbušnú chlapčenskú povahu, ale aj mnohé smutné pasáže, bez ktorých to ani v reálnom živote nejde.
Za obzvlášť pútavé považujem vykreslenie charakteru matky. Svojou rozumnosťou a láskou vychováva svoje dcéry na „veľké ženy“. Tie v nej vidia svoj zbožný ideál, ktorému by sa rady podobali. Pri čítaní sa zvyčajne človek stotožní s jednou postavou, nie vždy sa však jej osud vyvíja podľa predstáv čitateľa. V Malých ženách nachádzame mnoho rôznorodých, ba priam kontrastných postáv, ktoré ponúkajú priestor pre fantáziu čítajúceho. Má na výber s kým sa stotožní, má na výber ako ich príbeh ukončí, keďže až na najstaršiu Meg nevieme, či si zvyšné tri sestry nájdu manželov a podobne. Oceňujem, že v diele nechýba ani stránka lásky, ale nie je jej násilne priveľa s nátlakovým očakávaním happy endu.
Malé ženy osobne považujem za nadčasové, pretože medzi riadkami sa vždy dá vycítiť mnoho obohacujúceho a podnetného „materiálu“. Najnovšie knižné vydanie je z roku 2011 v praktickom malom formáte. Musím však podotknúť, že v publikácii sa nachádza dosť slovných preklepov, ktorým sa dalo vyhnúť.
Foto: Internet