Malovravnosť je cnosť

Zamestnanec Slovenskej akadémie vied Adam Bžoch prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku o pojme konverzácie u Huga Grotia, ktorému sa venoval aj vo svojej recenzii na jeho dielo O pravde kresťanského náboženstva.

Zázrak Holandska

Hugo Grotius sa narodil 10. apríla 1583 v holandskom meste Delft jednej vzdelanej a prosperujúcej rodine. Už od mala bol nadaným dieťaťom, v ôsmich rokoch písal elégie v latinčine. Zaujímal sa nielen o jazyk, ale aj o právo, a to najmä v diele Komentár práva kosristi, O práve vojny a mieru. Poéziu písal v holandskom, ale zväčša v latinskom jazyku. Bol veznený v luxusnom vezení v Loevenstein, spolu so svojou manželkou, ktorá ho odtiaľ oslobodila. Zomrel 28. augusta 1645 v nemeckom Rostocku.

Poetikou o čnostiach

Od 17. storočia, kedy začala aristokrácia meštianstva, sa začali rôzni filozofi zaujímať o neformálnu komunikáciu. Medzi týchto filozof patril aj Hugo Grotius, ktorý v roku 1619 napísal dielo Rozhovor otca so synom o cnosti malovravnosti. Dielo je písané veršovaným systémom formou rozhovoru medzi otcom a synom. Obsahuje 164 veršov, na ktorých autor poukazuje na cnosť malovravnosti – Veľavravnosť, vravíš, škodlivý je zvyk? Ničím horším sa už ani nedá poškvrniť. Hugo Grotius bol „kalvín, a ideologicky vychádza z dobových katechizmov Luthera, ktoré boli taktiež dialogické a veršované,“ prezradil o jeho osobnosti Adam Bžoch.