Márius Kopcsay: Osobné stretnutie s Alfonzom Bednárom žiaľ nevyšlo
Katolícku univerzitu v Ružomberku navštívil Márius Kopcsay. Slovenský spisovateľ priblížil poslucháčom v autorskom čítaní niečo zo svojej tvorby z diel Veselé príhody z prázdnin a Medvedia skala.
Priatelia literatúry sa mali možnosť v stredu 20. novembra stretnúť na besede so slovenským umelcom Máriusom Kopcsayom. Stretnutie so súčasným prozaikom zorganizovala katedra slovenského jazyka a literatúry.
Niektorí kritici ho označujú ako autora bez fantázie. Tvrdia, že si vypomáha realitou a tým, čo odpozoroval. Podobne mu vyčítajú aj fakt, že píše aj o tom, čo mu vyrozprávajú ľudia. Kopcsay má však odlišný názor.
V diskusii so študentmi odpovedal na otázku, v čom hľadá námety a inšpiráciu pre svoju tvorbu. ,,Človek sa v živote stretne s vecami, ktoré sú často krát oveľa bizarnejšie, ako keby si začal vymýšľať. Niektoré príhody a skutočnosti nevymyslím. Najviac ma zaujíma práve tento materiál. Teda moja osobná skúsenosť. Neznamená to však, že píšem len autobiograficky. Vlastné poznanie je to, z čoho sa dá vždy vychádzať, a nájsť v ňom niečo zaujímavé. Niekedy aj zabudnuté a zapadnuté.“
Spisovateľ prítomným prezradil, ktorí autori mu robia ako čitateľovi radosť. Zo slovenských uviedol mená Alfonza Bednára a Rudolfa Slobodu. Ako zahraničného autora vyzdvihol Rusa Fjodora Michajloviča Dostojevského. Na margo prvého spomínaného spisovateľa Kopcsay podotkol, že plánované osobné stretnutie sa nezrealizovalo, pretože Bednár nečakane zomrel.
Bratislavský rodák Márius Kopcsay zastáva okrem spisovateľského ,,chleba“ aj novinársky, v denníku Pravda. V minulosti pracoval ako politický komentátor v denníkoch Nový Čas a Národná obroda a ako šéfredaktor časopisu Mosty. Za svoju debutovú zbierku poviedok s názvom Kritický deň získal Cenu Ivana Kraska. V roku 2007 si pripísal na svoje konto ďalšie prestížne ocenenie – Cenu Asociácie organizácií spisovateľov za knihu poviedok Zbytočný život. Okrem iného, Kopcsay sa aktívne venuje aj hudobníckemu remeslu vo folk-rockovej kapele Prešporok.
Text: Tomáš Kotlárik
