Mečiarizmus 2.0
Natália Žembová pomáhala Aliancii za rodinu v kampani pred referendom; Katarína Brychtová a Martin Nikodým pomáhali Smeru v turné na MDŽ. Jedno problém bol; druhé nie.
Keď sa moderátorka spravodajstva RTVS objavila v klipe proti adopciám homosexuálmi, spustila lavínu obvinení z účinkovania v reklame. Tú Zákon o vysielaní a retransmisii spravodajským a politickopublicistickým redaktorom zakazuje. Nehovoriac o smrteľnom hriechu politickej reklamy, ktorú majú médiá zakázanú úplne. Hlasno sa volalo po prepustení moderátorky. Keď pre vnútorné tlaky naozaj odišla (za hovorkyňu KDH), všimli si to na okraji správ iba zasvätení. Propagande stačí veľkolepý súdny proces – poprava a pohreb sa z bezpečnostných dôvodov konajú radšej v utajení.
Keď sa moderátori RTVS Katarína Brychtová a Martin Nikodým dali najať Smerom na marcové mítingy, kde-tu štekol strážca demokracie, ale karavána išla ďalej.
Politickú reklamu definuje zákon ako propagáciu politickej strany. Racionálne definície sú však niekedy zbytočne jasné a propagande viac vyhovuje emocionálny dojem. Referendum predsa nejako súvisí s demokraciou, demokracia s politikou – takže občania a cirkvi namočené v referende robia politiku, bodka. Naopak, ženy, ruže a vtipy o ženách s politikou nesúvisia, a keď je pri tom Fico, nesúvisí s politikou ani on, punktum.
Vďaka takejto logike tých, ktorí by skúšku z nej nikdy nedali lepšie ako na FX, si jedna žena na materskej dovolenke na vlastnej koži užila úctu vládnej strany a vládneho telerozhlasu k slabšiemu krajšiemu pokoleniu. O sociálnych istotách nehovoriac.
A splnili sa kuvičie predpovede o diskriminácii, akurát v opačnom garde. Pred referendom sa sexuálne inak orientovaní aktivisti videli na hraniciach, v koncentrákoch, alebo aspoň opľutí. Po referende sa pľuvanec promptne otočil vo vzduchu a dopadol medzi oči osobe, ktorá sa ešte bôžikovi inakosti neklania. Netolerancia si naozaj vyberá obete – ale z ktorých šíkov? V tých opačných sa cíti doma.
V RTVS sa, žiaľ, stále cíti doma – aj pod novým riaditeľom, akokoľvek sympatickým, rozhľadeným, veriacim a manažérsky schopným – poplatnosť vláde. Na túto šibenicu sme si už akosi zvykli. Teraz tam však zapúšťa korene aj poplatnosť ideológii. Zvykneme si aj na update mečiarizmus 2.0…?
