Michal Hvorecký: Písanie je spôsob sebavyjadrenia a prežívania sveta

Písanie je spôsob sebavyjadrenia a prežívania sveta

 Vyštudoval estetiku, vystriedal množstvo povolaní, no napísanie nikdy nezanevrel. Reč je slovenskom spisovateľovi Michalovi Hvoreckom. Debutoval si zbierkou Silný pocit čistoty, teraz predstavuje svoju najnovšiu knihu s názvom Naum. Opýtali sme sa ho na to kde čerpá inšpiráciu, na zahraničné čítačky a aj na to, čo odporúča začínajúcim spisovateľom.

 Kedy ste začali písať a čo Vás k tomu viedlo? Je to nejaké duševné uspokojenie?

Túžil som rozprávať príbehy. Vyjadriť sa slovom. Iste to súvisí aj s rodinou, z ktorej pochádzam. Môj otec a starý otec písali knihy, hlavne odborné, jeden o ekonomike a druhý o informatike, obaja boli profesori, pôsobili v akademickom prostredí. Odjakživa ma lákalo literárne rozprávanie. Začal som v pätnástich a odvtedy som neprestal. Ja sa snažím chápať svet textovo.

 Máte múzu? Hľadáte inšpiráciu všade, kam chodíte?

Múzu mám a inšpiráciou pre mňa môže byť skutočne čokoľvek. No čím som starší, tým väčšmi verím, že tie najlepšie príbehy sú prežité, minimálne v hlave autora, ak nie na vlastnej koži.

 Čo pre Vás znamená písanie?

Spôsob sebavyjadrenia a prežívania sveta. Začínal som veľmi živelne, ani som neplánoval publikovať. Jednoducho som musel písať. Nemohol som inak. Snažím sa stále vyvíjať, neopakovať sa.

Vyštudovali ste estetiku. Bavilo Vás to?

Na vysokú školu som šiel neskôr ako moji rovesníci, pretože som na to potreboval dozrieť. Mal som dosť divokú pubertu a nebol som pripravený ísť v devätnástich na výšku. Ja som nikdy nebol zástanca takej klasickej slovenskej cesty základná škola – stredná – vysoká a do života. Pred univerzitou som vystriedal množstvo povolaní. Bol som pomocný kuchár v reštaurácii, robil som aj sekretárku, umýval som riady, predával som v supermarkete, lepil som po meste plagáty pre undergroundový klub, pracoval som na dunajských lodiach. Chodil som na legendárny Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, ktorý vrelo odporúčam. Je to podľa mňa najlepšie štúdium estetiky na Slovensku. Po depresívnej výučbe literatúry na strednej mi tá sloboda intepretácie pripadala ako zázrak. Na hodinách sa počúval Moby aj Richard Wagner, čítali sa komiksy aj Balzac a sledovali béčkové horory aj Viscontiho klasika. Som rád, že som si vybral práve túto katedru.

Ako sa vyrovnávate s kritikou na Vašom blogu?

Ako s každou inou kritikou. Keď je rozumná a vyargumentovaná, tak sa z nej snažím poučiť. Keď je ideologická a hlúpa, tak ju ignorujem. Spätná väzba sa už dnes deje každý deň, na nete, na sociálnych sieťach, emailom. Každý čitateľ má právo na názor, na kritiku a dnes to aj vrchovato využíva. Ja si cením každý ohlas. Niečo, čo by sa dalo nazvať odbornou reflexiou, však už prakticky vymizlo. Tradičná profesionálna kritika vymiera. V denníkoch aj týždenníkoch vychádzajú recenzie najmä od laikov.

Boli ste aj na čítačkach v zahraniči? Aké to bolo?

Absolvoval som tri dlhé turné po Nemecku a Rakúsku. Bola to výborná skúsenosť. Musel som sa naučiť špičkovo predčítať vlastné texty v cudzom jazyku, debatovať s publikom, bola to dobrá škola. Mal som príležitosť čítať občas aj kade-tade inde. Písanie mi neprinieslo peniaze, ale cestovanie a stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi všelikde po svete.

Aké je Vaše životné motto?

Egon Bondy: Teď už ležím v hrobě, teď už je pozdě.

Máte nejakého obľúbeného spisovateľa?

Tých je veľmi veľa. Zbieram knihy, hlavne beletriu, môj jediný majetok je veľká knižnica. Určite najviac ma však ovplyvnil český spisovateľ a filozof Egon Bondy, ktorý záverečné desaťročie svojho života prežil v Bratislave. Veľmi mi pomohol. Okrem iného obchádzal slovenských vydavateľov s rukopisom Silného pocitu čistoty, ale nepochodil, podarilo sa to až o pár rokov neskôr. Vďačím mu za veľa a často naňho spomínam.

Je jednoduchšie byť spisovateľ v zahraničí, alebo ani nie?

Podľa toho kde. Nájdu sa aj krajiny, kde spisovateľov väznia, či dokonca popravujú, sú aj štáty, kde ich štedro zahŕňajú podporou. Ale spisovateľstvo je ťažká práca všade.

Čo by ste poradili mladým začínajúcim spisovateľom?

Veľa čítať a veľa písať a ísť svojou vlastnou cestou, hľadať svoj vlastný hlas.

Klaudia Lacušová 1Bc.