Miss 2014: Na svetovom finále sa budem snažiť urobiť to najlepšie meno našej krajine

Snom každej ženy je páčiť sa iným. Výnimkou nie je ani devätnásťročná Laura Longauerová z Detvy, ktorá sa rozhodla prihlásiť sa na MISS Slovensko 2014.  Svojou krásou očarila porotu a získala titul najkrajšej ženy na Slovensku. O tom, aké je byť MISS a čo to všetko zahŕňa, nám prezradila v nasledujúcom rozhovore.

 Prečo si sa rozhodla prihlásiť sa na súťaž Miss Slovensko 2014?

V prvom rade som chcela skúsiť niečo nové. Veľmi ma zaujímalo, ako to v súťaži ako je Miss Slovensko prebieha. Chcela som mať nové zážitky a najmä priateľstvá. Ľudia v mojom okolí mi tiež často hovorili, aby som sa prihlásila, a tak som to skúsila.

Každé prihlásené dievča musí prejsť prvými castingovými kolami. Bolo to tak aj u teba?

Chcela som ísť na casting, ale potom som sa dočítala, že stačí ak dievča pošle svoju fotografiu a na základe nej môže postúpiť priamo do semifinále. Ja som to skúsila a o pár dní mi prišla odpoveď, že postupujem, a tak som sa regionálneho castingu nemusela zúčastniť.

Keď si sa dozvedela, že ťa vybrali medzi dvanásť najkrajších dievčat, ako vyzerali tvoje prípravy na finále?

Hlavná príprava bola najmä v tom, že som začala viac cvičiť a často som behávala. Bol to môj relax a zároveň som si tým upravovala postavu. Okrem toho sme sa spolu s ostatnými dievčatami zúčastnili sústredenia, kde sme mali fotenia, učili sme sa choreografie, chôdzu na vysokých podpätkoch, komunikovali sme s médiami, takže príprava bola spoločná.

Ako si si užívala finálový večer?

V ten deň som mala trochu stres a očakávania, aké to celé bude, aká bude atmosféra, či sa nepotknem a či budem sama so sebou spokojná. Finálový večer prešiel veľmi rýchlo. Mám pocit, že trval len 20 minút. Keď som vyšla na pódium, stres zo mňa opadol a celý večer som si naplno užívala.

O ženách sa hovorí, že majú šiesty zmysel. Mala si tušenie, že vyhráš?

Každá z nás išla do súťaže s tým, že verila v to, že práve ona sa stane najkrajšou Slovenkou. Počas súťaže som to potom prestala brať tak, že ide len o výhru, a bola som vďačná už za všetky zážitky, ktoré by som normálne nezažila.

Počas finále sa udeľovali mini tituly. Ty si nevyhrala ani jeden. Verila si potom, že ešte niečo môžeš vyhrať?

Ak mám pravdu povedať, tak som nemala žiadne pocity. V zákulisí sme sa museli veľmi rýchlo prezliekať, upravovať, takže čas na rozmýšľanie asi ani nebol. (smiech)

Aké boli tvoje pocity po tom, ako ťa Magda Šebestová, riaditeľka súťaže, vyhlásila za najkrajšie dievča Slovenska pre rok 2014?

Bolo to pre mňa prekvapenie. Môžem povedať, že som to nečakala. V skutočnosti som mala iné tipy na víťazku. To, že som vyhrala práve ja, som si uvedomila asi až o dva dni po finálovom večeri. Dodnes som veľmi vďačná, že tento titul bol udelený práve mne. Budem sa snažiť urobiť našej krajine to najlepšie meno na svetovom finále.

Tvoj život sa určite zmenil.  Čo je prácou kráľovnej krásy?

Zúčastňujem sa kultúrnych podujatí, rôznych akcií, kde sa snažím čo najlepšie prezentovať titul Miss Slovensko. Veľmi dôležité a časovo náročné boli prípravy na svetové finále, ktorým som sa poctivo venovala niekoľko mesiacov. Navštívila som detský domov, nemocnice, školy a vždy, keď ma pozvú niekde urobiť deťom radosť, tak veľmi rada prídem. To je pre mňa podstatou mojej práce.

Máš z tých stretnutí nejaký silný zážitok, na ktorý nezabudneš?

Najväčší zážitok som mala z návštevy Detského kardiocentra v Bratislave, kde som mala možnosť vidieť detičky choré na srdce. Bola to pre mňa veľmi silná chvíľa a uvedomila som si, že oproti týmto problémom sú tie naše úplne banálne.

Dostala si tú česť reprezentovať Slovensko na celosvetovej súťaži  MISS World v Londýne. Priblíž nám tvoje prípravy na reprezentáciu.

Je tam veľa súťažných disciplín a akcií, a preto je výbava veľmi dôležitá. Nakupovala som si spoločenské oblečenie, oslovila som Svadobný salón Princess v Košiciach, kde boli ochotní mi požičať niekoľko šiat na súťaž. Taktiež som nacvičovala tanec na talentovú súťaž, náš národný folklórny tanec, zabezpečovala som si kroj, plavky, doplnky, topánky, nakrúcala som charitatívne video a tiež prezentačné video, kde predstavujem seba a Slovensko.

Koľko párov topánok a koľko šiat si berieš do Londýna?

Dlhých šiat si beriem deväť a asi dvanásť párov topánok. Znie to tak, že je toho veľa, ale keďže idem v zimnom období, tak si okrem lodičiek beriem aj čižmy. Dúfam, že sa to všetko zmestí do kufra. (smiech)

Na súťaží sa bude komunikovať v anglickom jazyku. Ako si na tom s angličtinou?

Nemôžem povedať, že rozprávam anglicky na sto percent. Učila som sa angličtinu na základnej a strednej škole a vždy ma bavila. Nebojím sa rozprávať a to je základ. Myslím si, že si na angličtinu rýchlo zvyknem a čas strávený v Londýne využijem na jej zdokonalenie.

Počas súťaže, ale aj po, si bola v maturitnom ročníku na obchodnej akadémii. Určite si častejšie chýbala. Nebála si sa maturít? Ako si ich zvládla?

V súťaži sa nám snažili vždy prispôsobiť tak, aby sme čo najmenej chýbali v práci alebo v škole, a preto som niekoľkokrát bola v Bratislave cez víkend. Počas dvoch sústredení, ktoré trvali týždeň, som v škole chýbala, ale vždy som si zabezpečila poznámky a všetko som sa poctivo doučila. Som veľmi vďačná pani riaditeľke aj pani profesorkám, ktoré boli ku mne tolerantné, a keď som niečo potrebovala, boli ochotné mi vo všetkom pomôcť. Počas štyroch rokov som bola svedomitá a učenlivá študentka, takže maturity som sa až tak neobávala. Posledné dni som presedela len nad knihami, ale dnes si hovorím, že by som si to ešte raz zopakovala.

Chystáš sa na vysokú školu?

V budúcnosti by som určite chcela študovať. Neviem, či to bude na budúci rok alebo počkám ešte dlhšie. Viem, že škola ma baví, dokonca teraz, keď už nie som študentkou, tak mi to veľmi chýba. Mojim snom je ísť na Vysokú školu ekonomickú do Prahy a verím, že v najbližšom čase si ho splním.

Pochádzaš z Podpoľania, pre ktorý je typický folklór. Venuješ sa tomu?

Folklórnemu tancu sa nevenujem dlho, len dva roky. Keď som bola mladšia, nemala som vzťah k folklóru. Ako som dospievala, tak som si ten vzťah pestovala. V poslednom čase som však na skúškach chýbala, pretože som sa venovala hlavne mojim prípravám. Raz za čas som si prišla do súboru oddýchnuť a trochu „vypnúť“. Tanca a ľudí, ktorých tam poznám, sa nedokážem vzdať.

V roku 2013 sa si zúčastnila jednej súťaže. Môžeš nám prezradiť akej?

Zúčastnila som sa súťaže mladých moderátorov – amatérov Sárova Bystrica, kde som  vyhrala celoštátne kolo. Išla som to len tak skúsiť a podarilo sa mi to. Pre mňa je to jeden z mojich najväčších úspechov, pretože konkurencia bola veľká.

Moderovanie je len tvoja záľuba, alebo by si sa tomu chcela venovať aj profesionálne?

Neviem to teraz povedať. Objavilo sa to vo mne len pred rokom, aj to úplnou náhodou. Viem si seba predstaviť v spravodajstve, ale už som prestala plánovať, pretože pred rokom som mala úplne iné plány ako dnes. Verím, že život ma navedie na správnu cestu a budem sa v budúcnosti venovať tomu, čo ma baví.

Aká náhoda ťa teda priviedla k moderovaniu?

Raz som moderovala výročie školy. Pani profesorka slovenčiny ma potom oslovila, či by som nechcela skúsiť aj túto súťaž.

Máš nejaké motto, ktoré ťa poháňa vpred?

Celý život sa držím motta: Nepoznám slová neviem, to sa nedá, nedokážem to. Všetko na svete je dosiahnuteľné, len treba chcieť.

Foto: Andrea Jacenková, Forza