Najprv Agnostika, potom katarzia. Folk is not ani náhodou dead
Nechce sa mi napísať, že Katarzia je nová Jana Kirschner; ale v sile osobitosti je.
Jana je čierna, moruša biela, čistá a vytrvalá ryha v slovenskej muzike. Či sa nám vo svojich fázach páčila alebo nie, nakoniec sa aj tak zadržala v odtoku nášho muzikantského gusta ako dobrá usadenina. V hudobných kruhoch je elegantnou bohyňou, ktorú začínajú citovať. A Kata sa už na ňu doťahuje.
Katarína Kubošiová nemohla urobiť lepšie ako začať si obliekať šaty Lenky Sršňovej, lebo v nich sa snúbi explózia čohosi, čoho je veľa, čo tak výrazne narúša pokojné hladiny inak ustálenej mysle. To je pre obe umelkyne typické.
Som zaujatá
Agnostiku som kupovala s pôžitkom, vedela som, že si ju pustím v slabom osvetlení izby a so všetkými tieňmi na stenách odídem do iného sveta. Aj to som vedela, že ma pri každom záchveve hlasu, Kataríne tak typickom, neopustí myšlienka na jej koketný až vyjednávací pohľad, ktorý je dialógom s divákom, keď spieva živo. Ďakujem úzkemu slovenskému hudobnému trhu, že je tak úzky a tak slovenský, že Katu máme len jednu.
Lenže ona je vôbec jediná a jedinečná. Krikľavá v Prahe, kam sa ťahá, zvláštna vo zvláštnom Vietname na HUE festivale, vyzývavá doma, predbieha sa v bratislavskom bare.
Nová DNA fujaristov
Ó, aké šťastie, že elektromuzika sa tu neprestáva počúvať. Že my, národ slovenský, sme si nechali prepísať DNA fujaristov Pudingom pani Elvisovej , Fallgrappom. Tento prepis vyniesol spolupráci Katarzie s Marekom Minárikom, Rasťom Uhríkom (elektrický kontrabas) a Vladkom Miklášom (elektrická gitara). Z bubeníckeho Olympu sa na albume podieľal sám Martin Valihora. Katarína je gitaristka. Má miesto mihalníc struny a miesto nechtov ladiace kolíky, no Agnostike poláskala aj hrou na microkorg, moog a rhodes (čo určite nie je ten grécky ostrov). Oproti debutovej Generácii Y Agnostika dokazuje, že ambiciózna gitara vie mať elektrické kamarátky a rodinu pián. A kadejaké efekty. A hlas Roba Rotha.
Hoci gitaru má peknú a husle do jej fajty nepatria, jednoznačný prím Katarína vyhráva svojimi textami. Folk is not dead.
Múdra hudba
Generácia Y bola nežnou revolúciou ženského sveta. Demonštráciou, ako popri všetkej emancipácii potrebujeme tieň mužskej duše. Spomedzi vzťahových serenád (Zbohom láska, Z vágneho jasné, Tancuj, tancuj) sú Paranoje algoritmom ženskej (ne)logiky, ktorý odkrýva, že všetky sme Anny Kareninové. Agnostika je o tom, akí sme morálni hazardéri.
Debut bol viac konkrétny, Agnostika vo väčšej miere stráca prvotný význam slov a verša. Kata rozhadzuje slová, prelieva ich vo veršoch. Medzi spevom, recitovaním, rozprávaním a rapom naháňa sa s muzikou. Nedodržiava rytmické krátenie, inokedy zaťahuje, a predsa nebol nikto viac v rytme ako ona. Ale to ostalo nezmenené, to je Katarziin hlboký podpis.
Aj Agnostika je intímna. Témy sú spod kože autorky a intimita spočíva aj v kóde, ktorý nie je čitateľný každému. Táto múdra hudba núti poslucháča dospievať spolu s ňou. Ihneď. Je ambiciózna a celá venovaná Jurajovi Kušnierikovi.
Madam textárka a fejkový lunapark
Viac ako ženský svet (Rozprávkar, Mont Blanc) a kult sebapoznania (Kto som, Princezná Lolita) sa vynára myšlienka reagovať na dobu. Krásna Milovať s hudbou je satirou éry, v ktorej silikónové telá trpia depresiami. V takom svete sa Katarzia radšej zdroguje neškodnou hudbou. Srnkou by mohli dopravní inžinieri prednášať, prečo sa počas jazdy autom nemáme babrať v našich šialených mobiloch. Hodinový hotel je slzou nestálych lások, na ktoré sme zo zvrátenosti pyšní. Vytrvalejšie vzťahy skončia v prenajatých bytoch, kde sa Z izby do izby partneri menia častejšie, ako žiarovky. Nevinná drzosť Katarzie perom stína hlavy a rozdeľuje publikum na dve. My, gnostici, jej to všetko veríme. No môže to byť aj iný príbeh. Srnka nabáda myslieť si, že nešťastie pramení inde, než v čiernych mačkách a hodinový hotel je liečebňou rán. Básnici ticho moralizujú, že klietka je len v hlave. A kto je potom Michal? Známy štátnik s kruhmi pod očami, alebo tie kruhy patria všetkým lolitám, s ktorými sa tento sukničkár zahral?
A sú slová to, čo nás orientuje v textoch Katarzie? Alebo je to navodená reflexia nás samých?
A je Agnostika pokusom o nastolenie morálky? Alebo je len fragmentom doby?
Umenie od zlého vkusu odlíšiť tak, že sa nám výberom diela niečoho dostáva nepochopiteľne naspäť. Energie. Zmierenia. Očisty. Je to rozbalený balíček umeleckého zážitku. Je to katarzia.
Foto: @katarziaprojekt, autor
