Narodenie na predaj

Kapor, stromček, darčeky, polnočná omša… Všetko, ako má byť. Sú však Vianoce naozaj Vianocami? Sú skutočne sviatkami pokoja a lásky?

Bežný človek niekedy povyšuje tradície nad oddych, rodinnú pohodu alebo duševný a duchovný rozvoj. V honbe za dokonalými sviatkami sa zvykne zabúdať na to, čo je dôležité. Zvyky sú zvyky. Pritom by možno stačilo spraviť si obľúbenú maškrtu namiesto niekoľkochodovej štedrej večere. Zvlášť, keď sa ku konzumácii mnohých tradičných jedál musíte nútiť.

Poriadok ako v kostole, stolovanie lepšie než v najlepšej reštaurácii, slávnostné oblečenie, darčeky v pestrofarebnom obale… Toto a pár iných malicherností nám zostalo z Vianoc. Sú toho aj plné reklamy. Banky ponúkajú pôžičky na darčeky, obchodné reťazce výhodné splátkové kalendáre, supermarkety lákavé zľavy. Marketing funguje na plné obrátky.

Na zimných sviatkoch je najsmutnejšia ich osudná jesenná predohra, ktorá vie rýchlo dôjsť aj k predčasnej dohre. Obchody strašia s vianočnou výzdobou už pred „dušičkami“. V ľuďoch to evokuje pocit, že „Ježiško“ je tu ako na koni, hoci toho svojho povestného „bieleho tátoša“ neprevetral ani Martin.

Spoločnosť chytá nákupná mánia. Odrazu príde niektorým v poriadku zadlžiť sa kvôli pozornostiam pod stromček. Na Vianoce si predsa treba dopriať. A hlavne sebecky, ako v reklame od O2.

Celá tá žalostná situácia nie je žiadnym tabu. Ľudia si ju často uvedomujú, čo však nestačí. Prefíkanosť obchodníkov totiž nakupujúca verejnosť môže kritizovať koľko chce. Pokiaľ ich zatiaľ vždy úspešné pokusy zarobiť na vianočnej paranoji neodignoruje, potom Vianoce asi nikdy nebudú mať vianočného ducha. Dôvod? Keď má Mária pôrodné bolesti od októbra, samotné narodenie Ježiša už v decembri nikoho nezaujíma. A to zamrzí…

Anna Šenkeríková

Foto: autorka