Peter Bažík: Základným cieľom bolo oprášenie môjho mena

Rodák z Habovky sa zúčastnil viacerých talentových speváckych súťaži, no až v prvom Česko- slovenskom X-factore to dotiahol do víťazného konca. Patrí medzi slovenských hudobníkov a spevákov. Hrá na gitare, husliach a klavíri.

Slovensko hľadá Superstar (SHS) bolo vašou prvou speváckou súťažou.  Prihlásili ste sa sám?

Prihlásila ma moja sestra Terezka. Priznala sa mi, až keď sa začali živé finálové prenosy. Dovtedy som to nevedel. (smiech)

Ľuďom ste dosť často pripomínali Paľa Haberu. Ako ste k týmto výstupom pristupovali?

Stretával som sa s tým často, že som ľuďom pripomínal Paľa Haberu, ale neprekážalo mi to.

Mnohé denníky písali, že s ľuďmi zo SHS už nie ste v kontakte. Prečo?

Je to podobné, ako keď skončíš strednú školu a ideš na vysokú. Pár kamarátov ti zostane, ale nestretávaš sa s celou triedou. Ani sa to nedá, keďže všetci majú už potom vlastné chodníčky a sú roztratení po svete.

Po skončení ste sa však akoby vytratili spod viditeľnosti médií. Čo bolo za tým?

Bolo v tom možno to, že som úplne normálny človek, ktorý sa snaží žiť úplne normálne. Nerobím aféry a kauzy… Takýto človek nie je pre médiá zaujímavý.

Začali ste sa intenzívnejšie venovať hudbe?

Vždy som sa jej venoval úplne na maximum. Momentálne by som najradšej aspoň na chvíľku poľavil, pretože si potrebujem oddýchnuť, ale nemôžem. (smiech) Za tých osem rokov od SHS som dokopy skomponoval cca tristo piesní. Boli to piesne a skladby väčšinou na objednávku. Stal som sa producentom a vydal som CD už štyrom kapelám. Je to taký paradox – som producent, textár, skladateľ, ale sám ešte CD nemám. (smiech) Preto si nemôžem dovoliť oddýchnuť, lebo je najvyšší čas urobiť niečo pre seba.

Okrem SHS boli aj mnohé iné spevácke súťaže. Prečo práve X-factor?

Nebudem sa tajiť tým, že v X-factore bola zatiaľ najväčšia možná výhra v histórii. Lákalo ma to aj preto, že sa tu nejedná len o Čechy a Slovensko. Je to svetový projekt, a keď poriadne zamakám, tak mám šancu ísť vonku.

Šli ste do tohto projektu s nejakým cieľom?

Mojím základným cieľom bolo oprášenie môjho mena a spropagovanie myšlienky svojej umeleckej agentúry. Teda cieľ som dosiahol už vtedy, keď som sa prvýkrát objavil vo vysielaní. Každý ďalší postup bol pre mňa krásnym zážitkom a zároveň satisfakciou, že tých osem rokov makania na sebe stálo za to.

Nakoniec ste dosiahli víťazstvo. Znamenalo to pre vás veľa?

Ako som spomenul. Bolo to obrovské zadosťučinenie po všetkom, čo sa za posledných osem rokov stalo. Po ôsmych rokoch dobrých, ale aj zlých skúsenostiach. Po tom všetkom, keď človek cíti takú obrovskú podporu u ľudí. Je to úplne krásny pocit, ktorý sa len ťažko dá opísať.

Očakávali ste to?

Dúfal som v to tak silno, ako každý, kto sa do X-factoru prihlásil.  Bolo mi jasné, že som predsa len súťažiaci, takže som bol pripravený aj na to, že to nevyhrám, že sa nedostanem ani do porotcovských domov… Bol som pripravený na každú variantu.

Podporovala vás rodina?

Priznám sa, že moja rodina bola chvíľu skeptická voči tomu, že to skúšam opäť. Naopak moja manželka ma v tom podporovala. Pre mňa to bola šanca. Buď teraz alebo už nikdy. Teda posledný pokus niečo dosiahnuť.

Boli ste v tíme Sisi Sklovskej. Rozumeli ste si?

So Sisou sme si veľmi dobre rozumeli. Vyštudovala takisto konzervatórium v Žiline ako aj ja. Ona síce spev a ja hru na husliach, ale spomienky máme veľmi podobné. Dá sa povedať, že sme na tej istej lodi. (smiech)

Vymenili by ste ju za iného coacha?

Myslím, že lepšieho coacha som mať nemohol.

Ste v kontakte aj po skončení súťaže?

Áno sme v kontakte. Dokonca už pracujeme na spoločnom duete. Bude sa na čo tešiť.

Výhru v X-factore ste do niečo investovali?

Výhru v X-factore som rozdelil na viacero častí. Najväčšia časť šla logicky do mojej rodiny. Potrebovali sme vlastnú strechu nad hlavou a auto. Potom som musel zariadiť aj základ pre fungovanie mojej agentúry a kapely. Teraz už vyrážam na cesty a robím to, čo som robil päť rokov predtým a veľmi ma to napĺňalo.  Čiže výchovné koncerty pre školy, popri komerčných koncertoch.

Mali ste dopredu premyslené, na čo konkrétne by ste výhru použili?

Áno, mal som to dopredu premyslené.

Bola výhra v X-factore vaším najväčším úspechom?

Ani nie. Človek by nemal zaspať na Vavrínoch, ale snažiť sa ísť stále vpred. Takže verím, že dosiahnem ešte niečo viac. Nerobím to však len pre seba.

V súčasnosti sa venujete niečomu?

Venujem sa svojej rodine, komponovaniu piesní, výchovným koncertom, komerčným koncertom, ale pomáham aj mladým talentom presadiť sa.

Plánujete založiť vlastnú kapelu alebo ste spokojný ako sólista?

Kapelu už mám, ale nemáme globálny názov. Už párkrát som to takto skúšal, ale pochopil som, že vždy to bude len Peter Bažík a kapela, možno s nejakým názvom.  Tak som sa prestal snažiť zapadnúť. Každopádne s kapelou za chrbtom sa cítim na pódiu najlepšie. Mám okolo seba fantastických ľudí a hudobníkov.

Čo vlastné nahrávacie štúdio?

Keby si ho videla, neverila by si, že je to nahrávacie štúdio, v ktorom som robil hudbu aj na X-factor. (smiech) Moje štúdio zatiaľ chodí všade so mnou. Je to len počítač, zvuková karta, gitara a mikrofón. (smiech)

Ako ste na tom so svojím debutovým albumom?

Usilovne na ňom pracujem. Prvý singel je už vonku pod názvom ,,All about the conscience“, na ktorý som už točil klip a onedlho bude vonku.

Budú aj ďalšie?

Bude ešte veľmi veľa projektov a pár z nich už čaká na svoje uvedenie. Ale, samozrejme, mojich vlastných nebude málo. (smiech)

Texty k piesňam si píšete sám? Kde hľadáte motiváciu?

Komplet celú muziku aj texty si píšem sám. Motivácia? Tú hľadám kdekoľvek. V každodenných pocitoch, výčitkách, radostiach, smútku, láske, dcérke, manželke…

Aký štýl hudby by ste chceli hrať?

Som multižánrový, ale najradšej mám rock.

Chcete so svojou hudbou preraziť aj v zahraničí?

Určite. (smiech) To je snom každého hudobníka.

Z akou najhoršou kritikou ste sa stretli vo svojom živote?

Ani neviem. Pre mňa neexistuje zlá, či dobrá kritika. Buď mi ten človek chce pomôcť, alebo poradiť – vtedy je to konštruktívna kritika. Iné formy ,,kritiky“ nepoznám. Potom ti chce človek asi len ublížiť, zosmiešniť ťa, ponížiť a to pre mňa nevystihuje označenie ,,kritika“.

Vaša manželka vás ako súťažiaceho v SHS veľmi neobľubovala. Čo nakoniec spojilo vaše cesty?

To je pravda. (smiech) Spojilo nás nakoniec to, že ma osobne spoznala a zistila, že som úplne iný ako si myslela. Veľa ľudí má predsudky, že človek v mojom postavení bude namyslený a bude sa na niečo hrať… To mi je proti srsti. Človek by mal zostať nohami na zemi. Predsa len som človek ako každý iný.

Zložili ste nejakú pieseň, venovanú vašej manželke?

Áno. Je ich dokonca viac. (smiech)

Čo deti. Plánujete ich viac?

Poviem to takto. Nechcem zostať pri jednom dieťati. (smiech)

Hovorí sa: na Orave dobre, na Orave zdravo. Nechýba vám rodný kraj?

 Orava mi občas chýba, ale nemohol som tam zostať. Ani v Zlatých Moravciach. Musím totiž myslieť čo najviac na moju rodinu, a tak sme nakoniec zakotvili v Piešťanoch, kde pre mňa, ako hudobníka je veľmi veľa priestoru na uplatnenie sa.

V TV JOJ ste sa objavili aj v relácii Nové bývanie. Relácia vám pomohla nájsť si vysnívané bývanie?

 Vďaka Novému bývaniu sme našli krásne bývania, ale keď sa ma pýtali, kde mi majú pomôcť hľadať, nenapadli mi Piešťany. Boli sme s manželkou na výlete v Piešťanoch, a tam sme pocítili, že toto je to pravé miesto pre nás.

Autor: Michaela Belkoťáková