PR článok o Erasme
Univerzitné chodby sú v poslednej dobe plné plagátov o Erasme. Čosi sa sem-tam mihne aj na obrazovke pri vstupe na Filozofickú fakultu. Neviem či zažíva Erasmus nejaký veľký boom, alebo si všetky tie výzvy na prihlásenie všímam až teraz, keď som sa sám z Erasmu vrátil. Medzi spolužiakmi v ročníku však tiež badám zvýšený záujem o štúdium v zahraničí. Predsa len na tom čosi bude… Začíname si asi uvedomovať, aká je to obrovská príležitosť študovať niekoľko mesiacov v zahraničí zadarmo.
Je to síce dlhá a náročná cesta, ale hlavne nezabudnuteľná. Na jej začiatku sú takmer neprekonateľné haldy papierov, ktoré treba vybaviť a ešte viacej formulárov, ktoré treba vyplniť. Potom prichádza na rad zápis predmetov na hosťovskej univerzite, zháňanie ubytovania a ostatné nevyhnutné veci. Tiež to nie je nič príjemné. Najmä ak vám nemá kto poradiť ako a aké predmety si zapísať. Môže sa stať, že vám nepomôže ani koordinátor z danej univerzity. Mne sa to stalo. Vtedy som si začal uvedomovať, že asi nebudem jediný stroskotanec na ostrove byrokracie. Najprv ma to vystrašilo, no keď som sa nad tým lepšie zamyslel, musel som sa usmiať. Lebo tam kde je chaos sa dá prekročiť aj nejaký ten posledný termín. Dokonca aj v puntičkárskom Nemecku
Po vybavení úvodných formalít prichádza samotné štúdium v zahraničí. Aj tu treba počítať s nekonečnými hodinami blúdenia po chodbách a postávania pred kanceláriami s rôznymi životne dôležitými dokumentmi. Ak si náhodou neviete poradiť sami, je skoro lepšie nikoho sa na nič nepýtať. Môže sa vám totiž stať, že opýtaný, hoci by mal byť kompetentný, tiež nebude stopercentne vedieť odkiaľ fúka vietor. V tom lepšom prípade vás pošle do ďalšej kancelárie, kde vám povedia, aby ste išli o poschodie vyššie a tak ďalej až do konca úradných hodín. Vtedy si uvedomíte ako perfektne funguje naše študijné oddelenie. A to bez srandy! K tomuto všetkému si skúste predstaviť, že nemáte na ubytovni internet. Jedine ak si ho sami zaobstaráte a podpíšete zmluvu na dva roky. Na univerzite je síce wifi, ale… Dúfam, že tie bodky to vysvetlili dostatočne. Nedajbože máte ešte nejakú jazykovú bariéru. To sa budete chcieť po prvých dňoch asi vrátiť. Dobrá správa je, že všetci ostatní študenti sú na tom rovnako alebo ešte horšie. Iba pár chytrákov sa bude tváriť ako ide všetko bez problémov.
Takto začína konečne svitať na krajšie dni. Stretnete nejakého iného Erazmáka s papiermi v ruke a so zúfalým pohľadom. Dáte sa do reči, spolu si pofrflete a ponadávate. Skončíte niekde na pive, dáte hlavy dokopy a veci začnete riešiť spoločne. Takto priberiete ešte dvoch troch a do týždňa máte všetko vybavené. Dokonca sa vám podarilo spoznať celkom slušnú partiu na piatkovú akciu. Čo bude nasledovať potom, to záleží na každom zvlášť. Dá sa solídne študovať a za semester sa fakt nadupať vedomosťami a skúsenosťami. Prípadne sa dá aj flákať a aspoň sa zdokonaliť v jazyku. Tak či tak sa na vás niečo nalepí. Aj v škole. Ale to je už tá časť Erasmus, ktorú si režíruje každý sám podľa chuti a svedomia. Možnosti sú obrovské, vrátane tých pracovných. Počas jedného semestra, napríklad v Nemecku, sa dá popri škole zarobiť na naše pomery rozprávkovo. Ale aj tu platí, že známosti sú viac ako znalosti. Zahraničný študent má však výhodu. Často pozná v meste viac ľudí ako domáci.
Či sa už rozhodnete semester mimo Slovenska presedieť v knižnici, prešportovať, preflákať alebo odpracovať, nakoniec zistíte, že aj tie vybavovačky stáli za to. A nech naozaj budete robiť čokoľvek, hoci aj nič, niečo sa aj tak naučíte a vrátite sa iní. Možno lepší, možno horší, ale skúsenejší. A to sa počíta.
ilustračné foto: http://mlyncek.sk/wp-content/uploads/2012/11/berl%C3%ADn-r%C3%ADm-madrid-lond%C3%ADn-amsterdam-helsinky-porto-vieden.jpg