Pretrvávajúca rómska problematika a náš zbytočný strach

Komentár:

Každá nová vláda sa snaží vyhovieť čo najväčšej skupine ľudí, vymyslieť nové opatrenia a zaplátať diery, ktoré zanechali predchodcovia. Rómska problematika je však na Slovensku aj naďalej zložitý problém, ktorý je aj po zmene vlády stáť na mŕtvom bode. Minimálne aspoň pre obyčajných ľudí, ktorí vnímajú túto problematiku úplne inak, ako samotní politici, ktorí všetko vidia len na papieri.

Práve pre “tých obyčajných” vyzerá rómska problematika hrozivo, pre tých, ktorí žijú v menších mestách. Stretávajú sa s týmito problémami reálne, na rozdiel od politikov. Z človeka na okraji spoločnosti sa nestane za deň, ani za mesiac, dokonca ani za rok taký, ktorý sa dokáže aktívne zapojiť do spoločnosti a dokáže sa o seba bez problémov postarať.

Tým, že zo dňa na deň dostanú nový domov alebo dostanú balík prídavkov od stola, si štát nezaistí nič okrem populistických hlasov. Z tohto pohľadu je situácia takpovediac neriešená.

Ako sú vychovávané rómske deti, keď ich rodičia nemajú základy finančnej gramotnosti či výchovy? Slovensko patrí medzi štáty, ktoré zvládajú túto problematiku najhoršie. v porovnaní s niektorými štátmi EÚ sme málopočetná krajina, ale aj napriek tomu sa nedokážeme postaviť problému čelom.

Je to problém fungovania sociálneho systému. Mal by oceňovať tých, ktorí svojím životným štýlom predstavujú pre spoločnosť istý prospech. Naopak, občanom na okraji spoločnosti má pomáhať. Tu narážame na ďalšie reálie našej spoločnosti  – rasizmus a diskriminácia. Celý tento proces by sa dal nazvať aj ako začarovaný kruh.

Je ťažké ohraničiť a pomenovať problematiku rómskej problematiky. Nedávať prednosť predsudkom, ale racionálne dbať na potreby každého Slováka.

Ale nie je sa skutočne nad čím čudovať; nevieme pomôcť ľuďom na okraji spoločnosti,stránime sa inému odtieňu pokožky. Čím ďalej, tým viac odstrkujeme. Zabúdame však na to, že nie každý kto vyzerá byť zlý, musí takým aj skutočne byť.