Prievidza – Nedožery-Brezany, cesta smrti?

Napriek mnohým nehodám, ktoré sa stávajú v úseku cesty medzi okresným mestom Prievidza a priľahlou obcou Nedožery-Brezany, kompetentní nezasahujú. Neoficiálny status cesty smrti sa čoraz viac stáva výstižnejším.

Hlavná výpadovka z Prievidze na smer Martin a Žilina, konkrétne úsek cesty medzi mestom Prievidza a obcou Nedožery-Brezany je už dlhší čas strašiakom vodičov. Denne po nej prejdú stovky áut, kamiónov a nákladných vozidiel. Zákruty sú klamlivé, zdanlivo mierne a neprehľadné. Povrch vozovky je v zúfalom, dezolátnom stave. Asfalt je totiž starý, plný dier a záplat. Nehody v tomto úseku sa stávajú nadpriemerne často a výnimkou nie sú ani tie tragické.

„Do Prievidze musíte ísť cez Kanianku, táto cesta je uzavretá,“ otáčajú policajti premávku v Nedožeroch-Brezanoch pri jednej obzvlášť závažnej nehode.

„Medzi Prievidzou a Nedožermi-Brezanmi sa stala nehoda, zdržíte sa pätnásť minút,“ hlási zase inokedy dopravný servis v rádiách.

Prievidzou sa ozývajú policajné sirény, v horších prípadoch si cestu hlasným alarmom prebíja aj mobilná zdravotná pohotovosť. Odťahové služby sú taktiež v pozore a z miesta nehody odvážajú už len bezcenné šroty, ktoré pôvodne boli krásnymi autami.

Povolená deväťdesiatka sa tu porušuje bez výčitiek svedomia a dokonca aj bez blokových pokút. Mladí dvadsiatnici si na zdanlivo miernej ceste dokazujú svoje úžasné schopnosti skúsených šoférov a poháňajú kone pod kapotou k maximálnym výkonom. Mnohokrát však na tieto ich „úžasné schopnosti“ doplatia tí, ktorí rýchlosť zodpovedne dodržiavali. Riskantné predbiehanie, nezvládnutie zákruty, neprimeraná rýchlosť. Frajerina alebo nepozornosť? Alkohol alebo mikrospánok? Všetky nehody sú len obrazom nezodpovedných vodičov, ktorí preceňujú vlastné schopnosti a podceňujú stav vozovky v súvislosti s poveternostnými podmienkami. Počas zimy tento úsek totiž nie je udržiavaný posypom, keďže sa v blízkosti nachádza rieka Nitra a to ešte viac prispieva k zvýšenej nehodovosti.

Je známe, že muži zákona sú všade tam, kde ich práve netreba. Ani tí prievidzskí netvoria výnimku. V tomto problematickom úseku ich vodiči stretnú tak raz za uhorský rok, pokiaľ, samozrejme, nepočítame dopravné nehody. Sú tu totiž ľahko prehliadnuteľní vzhľadom na nedostatok porastu, za ktorým by si ukryli svoj niekoľko tisícový radar a úzka cesta im ani neposkytuje dostatočný priestor.

Napriek mnohým nehodám, a to dokonca aj tragickým, si tento úsek cesty nevyslúžil ani len status nebezpečnosti, nieto ešte pozornosť zodpovedných za správu ciest. Pritom dopravné nehody nie sú výmyslom posledného obdobia. Trvá to už niekoľko rokov. Chýbajú výstražné značky, ktoré by vodičov vystríhali pred úsekom častých dopravných nehôd a upozornili na zvýšenú opatrnosť. Rekonštrukcia tohto úseku cesty je viac ako nutná a potrebnejšia ako soľ. Pozícia mŕtveho chrobáka však správe ciest očividne vyhovuje a je otázne, koľko obetí a zdemolovaných áut prinúti nakoniec kompetentných konať. Dúfajme len, že ich nebude príliš veľa.