Pripomíname si hrôzy druhej svetovej vojny

POPRAD, 24. marca ‒ „Niet budúcnosti bez spomienok na minulosť. Tým žijú zosnulí spolu s nami.“ Simon Wiesenthal

Popradská železničná stanica je miestom, ktoré sa zapísalo do dejín holokaustu. Dňa 25. marca uplynie presne 71 rokov od momentu, keď z územia vtedajšieho slovenského štátu odišiel prvý vlak plný slovenských židov. Smeroval do koncentračného tábora v Osvienčime. V dobytčích vagónoch sa viezlo približne tisíc mladých žien a dievčat, pričom jedna cestu neprežila.

Udalosť pripomína pamätná tabuľa na stene staničnej budovy. Dnes sa pri nej uskutočnila pietna spomienka kladenia vencov spojená s vernisážou výstavy Kataríny Rachel Krajčovičovej v Tatranskej galérii. Pred zapálením sviečok vystúpil s prejavom Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea v Bratislave. Apeloval  na to, aké dôležité je hovoriť o vyhladzovaní židov: „Bola to situácia, v ktorej sa človek postavil proti človeku, v ktorej človek bol schopný zničiť človeka. Takáto situácia sa môže zopakovať kedykoľvek a kdekoľvek.“

V jednej z výstavných expozícií Osvienčimu II. ‒ Birkenau sa nachádza fotografia bývalých kasární pod Gerlachom. „Ide o miesto, kde boli príslušníčky židovskej viery zhromažďované a následne odtiaľ deportované pod vojenskou eskortou na železničnú stanicu,“ opísal históriu terajšieho Gymnázia na Kukučínovej ulici v Poprade učiteľ dejepisu Jaroslav Škurla.

Autorka výstavy Návrat k prameňom pôsobí v Izraeli. Téma Izraelitov putujúcich púšťou sa odráža v jej tvorbe: „Pokúsila som sa cez objektív vrátiť k prameňom judeokresťanskej kultúry, ktorá je základom civilizácie.“ O spojení judaizmu a kresťanstva hovoril na vernisáži aj Mešťan: „Židia považujú za najvyššiu vlastnosť spravodlivosť. Kresťania, bratranci starých židov, majú za najvyššiu cnosť lásku. Ale keď láska neobsahuje spravodlivosť, je zmrzačená. A pokiaľ spravodlivosť neobsahuje lásku, má diery.“

Foto: autorka, prevzaté z výstavy