Pripravte sa na bezmocnosť a nespravodlivosť

Zúfalému Oliverovi bieda dodala smelosti. Vstal spoza stola a s miskou a lyžicou v ruke podišiel k správcovi. „Prosím si ešte, pane,“ povedal. Správca, tučný červený chlap, v tej chvíli celkom zbledol….„Čože?!“ vytisol nakoniec zo seba slabým hlasom. „Prosím si ešte trocha, pane,“ opakoval Oliver. Správca sa v tej chvíli zahnal naberačkou po Oliverovej hlave, zdrapil ho a volal obecného sluhu.

Po rokoch sa mi opäť dostala do rúk pre mňa vzácna verzia románu Oliver Twist z vydavateľstva Ikar. Z pôvodných takmer 500 strán obsahuje skromnejších 169. Vďaka svojej nadčasovosti a prepracovanosti sa stále radí medzi svetovú klasiku. Už od chvíle, keď autor dopísal posledné riadky, slávil nikým nemilovaný a v krutých podmienkach vychovávaný chlapček úspech. Nakrútilo sa totiž mnoho filmov, muzikálov a vytlačili viaceré upravené vydania.

Ako prezrádza samotná obálka knihy, Charles Dickens, predstaviteľ kritického realizmu 19. storočia, napísal Olivera Twista v roku 1837 ako 26-ročný. Prostredníctvom zastrčených uličiek či zbedačených špinavých ľudí verne zachytil tamojší život najchudobnejších vrstiev spoločnosti. Príbeh sa odohráva v Londýne, okolitých mestečkách ako i na vidieku.

Dejová línia postupuje chronologicky, jednoducho a zrozumiteľne. Od narodenia nešťastnej siroty v chudobinci, cez útulok a znovu chudobinec. Avšak neskôr je čoraz komplikovanejšie sledovať, čo striehne na Olivera na jeho ceste za šťastnejším životom. Uteká do Londýna s vidinou lepšieho zárobku a životných podmienok, aby sa ocitol v spoločnosti ešte pochybnejšej a nebezpečnejšej. Jeho osud je preto akoby na vážkach.

„Starý je doma?“ spytoval sa lupič. „Áno, ale je zvädnutý (spí).“ …„No tak! Daj ju sem, ty lakomý kostlivec!“…„To sú naše prachy, za unuváciu, aj tak to neni bohviečo.“ Vtedajšiu predstavu o slovníku zločincov zastupuje používanie slangu. Je ním zdôraznená istá hrubosť, dojem nevzdelanosti a neohrabanosti. Spisovateľ miestami nadväzuje kontakt s čitateľom cez 1. osobu množného čísla.  Pochmúrnosť prostredia a vážnosť situácie využíva na citlivú hru s charaktermi postáv. Malé desaťročné dieťa vystavuje hrôze, bolesti a biede. Vytvára tiež akýsi kontrast medzi jeho zraniteľnosťou a odvahou.

Pozornému oku pri čítaní neunikne zopár logických chýb. Nijako však neznižujú hodnotu, ani nevyvolávajú dojem narýchlo vytvoreného diela. V texte je napríklad zmienka o čistom registri trestov dievčaťa menom Nancy v dôsledku toho, že sa len nedávno presťahovala do mesta a nikto ju tu nepozná. O pár strán ďalej však tá istá postava obviňuje „školiteľa“ malých vreckových zlodejov, ktorý tam žije, že je príčinou jej skazeného života na ulici.

Dickens šikovne ovláda aj recept na udržanie pozornosti čítajúceho. Jednotlivé kapitoly v tejto zostručnenej podobe sledujú, takpovediac, len podstatné skutočnosti. Vyvolávajú tak pocit gradácie deja a napätia, vynechaním rozvláčnejších pasáží z originálu. I napriek neveselej téme sa miestami prejavuje autorov zmysel pre humor.

Zväzok vydaný v roku 1997 obsahuje aj vtedy aktuálne fotografie zo spracovaného muzikálu Lionela Barta Oliver! Pod taktovkou režiséra Jozefa Bednárika mal premiéru v tom istom roku vo Východoslovenskom štátnom divadle Košice. Pre menších je vhodné najmä najnovšie knižné spracovanie s praktickými 64 stranami.

Foto: martinus.sk

Poznámka: foto nezobrazuje obálku recenzovanej knihy

 

 



Pridaj komentár