Prorektor Trstenský: Vzdelanie je základ, do školstva treba investovať
Jednou z pozvaných hostí diskusie o stave školstva na Slovensku, ktorú iniciovali vyučujúci Katolíckej univerzity v Ružomberku zapojení do štrajku, bola učiteľka z ružomberského gymnázia Anna Viglašová. Slovenčinárka a katechétka zverejnila na internete úvahu o tom, prečo by mali katolícki učitelia štrajkovať. Jej text je reakciou na stanovisko Združenia katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS). V stanovisku Ján Horecký, prezident ZKŠS zdôrazňuje, že pre kresťanských pedagógov žiaci nemôžu byť rukojemníkmi a dôsledky štrajku by nemali niesť rodičia. Viglašová apeluje, že otázku angažovanosti v štrajku si musí zodpovedať každý sám, bolo by príliš zjednodušené nezapojiť sa, lebo ZKŠS vydala negatívne stanovisko.
Gymnaziálna učiteľka sa vo svojom príspevku zamýšľa, že práve z dôvodu rozdielnosti postojov cirkevných inštitúcií by bolo zaujímavé poznať tie, pre ktoré je prioritou školstvo či dianie v spoločnosti. Ako súčasnú situáciu prežíva Katolícka univerzita na Slovensku, opisuje jej prorektor pre zahraničné vzťahy František Trstenský.
,,Pripomeňme, že Katolícka univerzita v Ružomberku je verejnou vysokou školou konfesijného charakteru, čo znamená, že 80 % rozpočtu je financovaného z dotácií ministerstva školstva, zvyšných 20 % tvoria vlastné aktivity, z ktorých má univerzita príjem,“ objasňuje Trstenský.
Vysoké školy podporili učiteľov solidárnym štrajkom, ktorý začal 15. februára: ,,Ide o zachovanie myšlienky, ak však ministerstvo odsúhlasí požiadavky, efekt sa dotkne aj vysokých škôl, teda aj Katolíckej univerzity.“
Vlastné stanovisko univerzity však ani po treťom dni prebrania štafety vysokoškolskými pedagógmi nenachádzame. Študenti vedú rôzne polemiky, na stránke Iniciatívy slovenských učiteľov sa ružomberská univerzita radí k zapojeným inštitúciám, na akademickej pôde to však nevyzerá na výnimočnú situáciu. Je to preto, že počty štrajkujúcich sú veľmi malé (v čase písania článku len štyria pedagógovia z filozofickej fakulty). ,,Univerzita je zapojená do štrajku v momente, keď čo i len jeden pedagóg oznámi účasť v štrajku,“ komentuje Trstenský, platové podmienky pedagógov počas štrajku definovať nevie: ,,Ekonomické záležitosti doriešia tajomníci príslušných fakúlt.“ Tento zvláštny stav panuje z dôvodu, že pedagógovia fyzicky na pôde univerzity sú, so študentmi vedú diskusie o stave školstva, snažia sa zorganizovať akcie na vyjadrenie súdržnosti s učiteľmi.
Trstenský uisťuje, že vlastné oficiálne stanovisko univerzita pripravuje. Zatiaľ však preberá vyjadrenie Slovenskej rektorskej konferencie, ktoré je dostupné na webovej stránke univerzity. Tieto oficiálne stanoviská sú však napísané zložito. Študentov, pre ktorých je univerzita nositeľkou autority a ktorí chcú poznať jej postoj, môžu neosobné dokumenty odradiť od zorientovania sa v téme.
Vysokoškolské prostredie formuje osobnosť študenta nielen odborne, ale aj ľudsky. Trstenský dodáva, že dbajú na apolitickosť univerzitnej pôdy: ,,Berieme citlivo do úvahy, že je pár dní pred voľbami. Postoj univerzity však je, že naozaj podporujeme a stojíme za požiadavkami učiteľov. Univerzita je primárne zameraná na humanitné vedy, vzdelávame ľudí, ktorí v sektore školstva budú pracovať. Záleží nám teda na tom, aby zvolení zástupcovia všetkých politických strán zohľadnili požiadavky školstva.“
Na otázku, či sa univerzita k štrajku nevyjadrovala kvôli kauzám a nepridelení akreditačných práv v stupni magister na katedre manažmentu, prorektor odpovedal: ,,Nepozerali sme na to, v akom svetle je univerzita. Vzdelanie je základ a do školstva treba investovať, toto sú pre nás priority.“
Magdaléna Paluchová
