Publicistický rozhovor- S tancom v srdci
Tanec a folklór majú v jej srdci hlboké korene. Aj keď veľakrát zažila chvíle keď chcela odísť,láska k tancu zmenila jej plány. Aj napriek vyťaženosti, ktorá vládne v jej každodennom živote, má tanečníčka Dominika Straková (20) vždy dôvod na úsmev a radosť.
Ako dlho už žiješ vo
víre ľudového tanca?
-Ja sa venujem tancu už od šiestich rokov, takže teraz ak správne rátam to bude už štrnásť rokov.
Predpokladám, že k tancu ťa zrejme priviedli rodičia?
– Áno, moja mama sa rozhodla, že ma skúsi dať na ľudovky, ako sa tomu niekedy vraví a uvidíme , či ma to chytí alebo nie. V mojej rodine je totiž folklór veľmi obľúbený, či už zo strany otcovej alebo maminej. Takže celá rodina bola rada, keď som začala tancovať. Hoci nikto v našej rodine predtým netancoval.
Ako postupovali tvoje kroky ďalej?
–No, najprv som skúšala svoje prvé tanečné krôčiky v Detskom folklórnom súbore (DFS) Matičiarik, no tam som zotrvala len šesť mesiacov. Zo začiatku sa mi zrejme nechcelo (smiech), ale opäť som začala s tancom asi po pol roku kedy sa konal konkurz DFS Prvosienka. Vzali a vtedy sa všetko začalo.
Kde pôsobíš teraz?
-Momentálne tancujem vo Folklórnom súbore (FS) Bystrina. Sú tam úžasní ľudia a náš súbor má mnoho špecifických znakov. Najmä v poslednom období prešiel viacerými zmenami, ktoré ho posúvajú stále ďalej. V súčasnosti prezentujeme cez naše tance štylizovaný folklór s divadelnými prvkami a tým sa stáva takto spomínaný folklór pútavejším pre viacerých ľudí a aj mladšiu generáciu, u ktorej je záujem o takýto druh umenia bohužiaľ nižší. Môžem povedať, že náš program s názvom Náš príbeh doteraz zaujal mnoho ľudí a hlavne mladých. Prezentovali sme ho vo Zvolene Banskej Bystrici, Bratislave a Martine, čo nás ako súbor nesmierne teší a motivuje neustále sa zlepšovať. (úsmev)
Čím sa možno odlišujete od ostatných ľudových
tanečných súborov?
– Myslím, že robíme štylizovaný folklór a nie autentický. Aj keď, nedá sa povedať, že ostatné súbory nerobia štylizáciu, pretože dnes je tá pravá autentika zachovaná súbormi len v menšej miere. A možno aj tým, že naše tance sú skôr vytvorené pre javiská, kde je možné využiť viac techniky ako svetelné efekty a paru…dodáva to šmrnc tancu (smiech). Na takých javiskách vyznievajú tieto tance úplne inak ako na vonkajších javiskách.
Pochádzaš z nejakého rázovitého folklórneho regiónu?
–Narodila som sa v Banskej Bystrici, čo spadá do regiónu Horehronia. Folklór z tohto regiónu je naozaj zaujímavý a pestrý. Ja však osobne uprednostňujem Podpoľanie. Je mi bližšie k srdcu. Narodila sa mi tam stará mama. Zrejme to mám v krvi (smiech). Aj keď ja som taký slovenský mix (smiech). Starkí sú z Myjavy a východu a starká zo západného Slovenska a tá druhá z Hriňovej…
V čom ti je folklór najviac blízky?
–Folklór je časť môjho života. Naozaj si eviem predstaviť, že by z môjho života zmizol.aj keď boli chvíľky keď som pomýšľala na to, že s tancom aj celým folklórnym svetom takpovediac skončím. Nedokázala som to. Naozaj. Nejde to aj keby chcem. Tanec a folklór majú v mojom srdci hlboko zapustené korene. Milujem tanec, pohyb, hudbu a najmä, v súbore mám druhú rodinu!
Určite si s vašim súborom precestovala veľa miest.
Ako často navštevujete krajiny, kam najďalej ste sa dostali?
-Áno, súbory sú celkovo známe svojim cestovaním. Pecestovla som toho už pomerne dosť. Boli to susedné krajiny, všetky okrem Ukrajiny, niekde aj viackrát, ale najďalej kam sme sa dostali bol Egypt. Na zájazdy chodievame skoro každý rok, ale vyskytnú sa aj výnimky, kedy vycestujeme dvakrát za leto. Leto je sezóna festivalov, takže vtedy je to najdynamickejšie. Každý takýto výlet je jeden obrovský zážitok zložený z množstva menších (smiech).
Akými najväčšími úspechmi sa pochváliš?
–Ak mám povedať pravdu, náš súbor sa veľmi nezúčastňuje súťaží aj keď je ich celkovo málo, teda aspoň na strednom Slovensku. Mávame skôr vystúpenia alebo bývajú súťaže v zahraničí v rámci festivalu. Viem, že Bystrina počas pôsobenia získala mnohé ocenenia za tanec, spev alebo hudbu.
Je doma vidieť, že si folkloristka? Nejaké bábiky, piesne, tradície……
-Mám krojovanú bábiku a takú ľudovú postavičku, nástenku s fotkami a obrázkami. Viac sa to prejavuje v tom, že tancujem doma, pozerám rôzne videá súborov, púšťam hudbu, cvičím aby som si udržala kondíciu, pretože bez nej to ide na javisku veľmi ťažko.
Akú budúcnosť má podľa teba tanec ďalej?
-Myslím, že ešte tak rýchlo nezahynie. Keď to človek vidí, cíti takú hrdosť na naše bohatstvo. Ja v tom chcem pokračovať. A ak nie ja, tak moje deti určite (smiech).
Zuzana Budzáková