Quo vadis, Slovensko
Zborník je výstupom z konferencie k desiatemu výročiu Spoločenstva Ladislava Hanusa, a obsahuje eseje, ktoré na konferencii odzneli ale aj neodzneli. Dohromady je zložený z 13 častí.
Na otázky o smerovaní Slovenska odpovedali Michal Čop, Patrik Daniška, Andrea Mikolášiková, František Neupauer, Zuzana Petrová, Terézia Rončáková, Matúš Sitár, Juraj Šúst a Peter Úll a mnohí ďalší.
Cieľom je kritický pohľad na vzťah kresťanskej kultúry a súčasnej spoločnosti. Každá z esejí ponúka pohľad na niektorý z aspektov spoločného dobra, ktoré sú kľúčom pri formovaní vízie. Témy esejí sa dotýkajú viacerých okruhov a to ekonómie, kultúry, náboženstva politiky a špeciálne sa v kultúre nachádzala aj téma rodina. Prvý podnet na konferenciu „ Quo Vadis Slovensko?“ dala Monika Klobušická, ktorá prišla s nápadom usporiadať v roku 2012 pravidelný víkendový seminár Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) na tému o smerovaní Slovenska.
Kniha je veľmi pútava a svojím obsahom aj štylistikou môže zaujať širokú verejnosť. Sú v nej spracované zaujímavé témy. Jednou z tém je kresťanstvo v politike. Dnešná politika je hlavne boj o moc a nie o lepší život. „ Môže kresťanská kultúra na Slovensku prispieť k zmene vnímania politiky? Skôr nie, na to je príliš slabá. Dôvod, prečo je dnes názor kresťana v politike bez ohľadu na jeho obsah prepočutý, spočíva najmä v akceptovaní ideológie individualistického liberalizmu neutrality verejnou mienkou. Verejný priestor má byť podľa liberalizmu principiálne neutrálny, pretože iba tak je možné pristupovať k všetkým občanom rovnocenne a nestranne.“
Klaudia Lacušová