Raním, raníš, raníme…
Debutový román východniarky Andrey Rimovej nemá o čitateľov núdzu. Jej prvotina, Amnestia na zradu, obsadila deviate miesto rebríčka najväčšieho slovenského internetového predajcu. Autorka písala román desať mesiacov a inšpiroval ju sám život.
Amnestia na zradu je o žene, ktorá sa správa ako muž. O tom, že vzťahy potrebujeme, pretože sú našim zrkadlom. O Lívii, ktorá je zlatokopkou a odborníčkou na necitlivosť. Žene, ktorá si zamkne srdce a zakáže si ľúbiť. Za všetko môžu rany z detstva, ktoré spustili reťazovú reakciu ubližovania všetkým naokolo na čele s ňou samou.
Ako to už býva, niečo sa musí pokaziť. Líviin život prevrátil naruby Adam, ženatý egoista. „Toto som nebola ja. Ja, ktorá si stále zakazovala otvoriť si srdce a vpustiť niekoho dnu. Mala som pocit, že práve tento chlap kdesi v pekle našiel kľúče a otvoril si sám.“
S knihou sa nudiť rozhodne nebudete. Spisovateľka udržala napätie počas celej dejovej línie. Už názov čitateľa zaujme. 270-stranová publikácia obalom nič viac neprezradí, preto je čitateľ nútený posvietiť si na obsah. Retrospektíva je len jedným z mála plusov. Vulgarizmy, promiskuita a hlavná postava predstavujúca negatívne monštrum odradí nejedno zvedavé oko. Len málokedy sa stáva, že čitateľ nedrží palce hlavnej hrdinke. Lívii zo začiatku nebudete. Počas dvoch rokov, ktorými ju sprevádzate sa mení na nepoznanie. „Za chyby sa platí. A cena je privysoká.“ Pretože všetko sa nám vráti – či dobré alebo zlé.
V priebehu dvadsiatich štyroch mesiacov rysujú Líviin život nielen muži, ale aj jej najlepšia priateľka Tereza a mama. Ako hlina v rukách sochára však najviac mäkne pod Adamovou taktovkou. Amnestia na zradu je o druhých šanciach, láske, pomste, slzách i smiechu. Občas sa vám môže zdať, že čítate blog nejakej nevybúrenej adolescentky. Dej je originálny a nepredvídateľný. S odstupom času začnete Lívii fandiť.
Hoci sa tento ako aj ostatné romány (Nech prší, keď plačem a Kamasútra našich klamstiev) predávajú ako teplé rožky, nesvedčí to o kvalite. Na Slovensku je všeobecne obľúbené „zakázané ovocie“. Čím viac sa vyskytujú intrigy, podvody a sex, tým je kniha predávanejšia. O umeleckej hodnote, ktorá kňučí v kúte už dlhočizné roky, nehovoriac.
Dielo môže odsúdiť aj čas, za ktorý autorka napísala román. Desať mesiacov v porovnaní s Tolkienovými dvadsiatimi rokmi, keď napísal veľdielo Pán prsteňov je smiešne číslo. Kým spomínaná trilógia je nadčasovým románom, po Amnestii na zradu o pár rokov ani pes neštekne. Ak máte chuť na „oddychovku“, pri ktorej nepotrebujete rozmýšľať nad metaforami (maximálne vás prekvapí epiteton), určite po debute Andrey Rimovej siahnite.
Lívia Šimčeková
Foto: www.martinus.sk