Recenzia: Zapáľme dušu veršami

Miroslav Válek, človek, ktorý to v živote a láske nemal ľahké, skúsil dať svoje pocity a dojmy na papier.

V básnickej zbierke Zápalky sa pohráva so striedavým rýmom, kde sa rýmujú struny s lunami, a kde rieka narieka. Majstrovstvo nenúteného rýmu a rytmickosti veršov súvisiacich s jeho postojmi k láske a životným situáciam dokonale podčiarkujú básne ako také. Vie sa vcítiť do pocitov, tak správne, že aj malé dieťa pochopí, čo chcel práve určitými veršami povedať.

Špecifickou a zaujímavou je báseň Možno. Na prvý pohľad „odrhovačku“ obohatil o slovné spojenia, ktoré jasne a zreteľne poukazujú na danú problematiku.

Avšak najväčším skvostom tejto básnickej zbierky je báseň Jesenná láska. Autor sa tam jemne vyhráva s myšlienkou lásky a jej odchodu. Striedajú sa v nej ročné obdobia: len jeseň, tá vie o všetko, šla zima dolu údolím. Dodáva láske iný rozmer, iné chápanie.

Jediné, čo by som vytkla tejto zbierne je melanchólia zachádzajúca až do krajností ako napríklad v básni Lynčovaný: zdalo sa mi, že som visel na povraze, bez myšlienok, bez slov, bez sily. Väčšina veršov nesie istý odtieň smútku. Vyznačujú sa, na mňa, až priveľkou pesimistickosťou, aj keď na druhej strane dodávajú čitateľovi priestor zamyslieť sa aj nad niečím iným ako je šťastie.

Mladí sklamaní láskou by si tu určite našli svoje útočište, preto túto zbierku vrelo odporúčam práve im.