Regenerácia moravských brehov prispeje k lepšiemu zvládaniu povodňových prietokov

Z hraničného cestného mostu Holíč – Hodonín už od leta vidno prebiehajúce práce na ľavobrežnej hrádzi hraničnej rieky Morava. Práce prebiehajú aj pri Mikulčicko-Kopčianskom archeoparku. Odťažený mateliál sa používa na doplnenie a dotesnenie poškodených segmentov valu.

Záhorie. Projekt „Renaturalizácia Moravy od Radejovky po Moravu – spoločné protipovodňové opatrenia na oboch brehoch Moravy“ obsahuje odstránenie pilót bývalého mostu Lanžhot – Brodské na riečnom kilometri 79,066, odstránenie konštrukcie bývalého mostu Hodonín – Holíč v r. km 100,762, dorovnanie ľavého brehu v úsekoch riečnych kilometrov 48,2 a 49, tiež r. km 92,75 až 97,05.

Prebiehajúce práce na ľavom brehu Moravy pri Moravskej Novej Vsi. (Radovan Butaš)

V najbližších rokoch preklenie Moravu lávka pri Kopčanoch a Moravskej Novej Vsi pre peších a cyklistov. Už súčasný projekt renaturalizácie Moravy v rámci spoločných protipovodňových opatrení kladie ohľad na pripravený projekt lávky. Najmä v kontexte zabezpečenia priechodnosti tradičných povodňových prietokov. Podľa hovorkyne Povodia Moravy Denisy Kapitančíkovej, bola projektová dokumentácia renaturalizácie pre projekt lávky prepracovaná, pričom v tomto dôsledku bude v dotknutom úseku navýšená koruna hrádzí na oboch brehoch Moravy. Spevnené koruny hrádzí môžu byť v budúcnosti využívané na cykloturistiku, tak ako sa už dnes využíva úsek hrádze moravskej rieky Dyje v časti Břeclav – Soutok.

Základnou myšlienkou projektu je revitalizácia s implementáciou zadania Európskej únie „Voda – základ EÚ“ – klimatická zmena, strategická surovina, ochrana životného a najekologickejšia doprava.

Morava je v súčasnosti určená pre športovú a rekreačnú plavbu. Prvé mesto, ktoré vybudovalo už v roku 2012 prístav na Morave sú Gbely. Z prístavu Gbely-Adamov sa dá plaviť raftom južným tokom na Brodské a severným na Kopčany. Cykloturistov preplaví na protiľahlý breh k neďalekým Tvrdoniciam motorová pramica každý víkend počas celej plavebnej sezóny. Tú slávnostne každoročne začína a uzatvára za sprievodného kultúrneho programu mesto Gbely.

Pramice Čajka a Biela labuť v blízkosti gbelského prístavu. (Radovan Butaš)

Projekt premostenia oboch brehov je už pripravený

V regióne medzi riečnymi mostmi u Brodského a Holíča však cez Moravu chýba lávka, ktorá by preklenula prirodzenú prekážku medzi Moravským a Záhoráckym regiónom. Tie sú doposiaľ od seba izolované riekou a tak mnohé z turisticky atraktívnych lokalít zostávajú pre miestnych dostupné najmä po cestných komunikáciách, po už spomenutých mostoch čo predstavuje neželané kilometre naviac. Projektová dokumentácia lávky bola zavŕšená pripomienkovým konaním koncom roka 2013. Odvtedy Moravská aj Slovenská strana čakajú na výzvy z programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovensko a Českou republikou pre roky 2014 – 2020.

„V okolí Kopčianskeho kostolíka prebieha dlhodobá aktivita, v súvislosti s dobudovaním Mikulčicko-Kopčianskeho archeoparku, ktorý je prioritou Slovenskej, ako aj Českej strany v plánovacom období 2014 – 2020. Z eurofondov sa do tohto projektu investuje približne dva až dva a pol milióna eur, pričom z týchto prostriedkov bude vybudovaná tiež lávka, pre peších, ale najmä pre cykloturistov. Realizáciu tohto projektu vidím v horizonte dvoch, maximálne troch rokov.“ Povedal ešte v lete, pri otvorení rozhľadne v Uníne podpredseda Zdenko Čambal v rozhovore pre ŠkolskýServis TASR.

Na moravskej strane pamätníku v lete pribudla vyhliadková veža

Lávka bude ústiť pri Moravskej novej Vsi, ktorá susedí s Mikulčicko-kopčianskym archeoparkom a prírodnou rezerváciou Skařiny. Zvýšením dostupnosti tejto významnej kultúrnej pamiatky národného ako aj európskeho významu Veľkej Moravy spojí oba brehy a sprístupní tak príhraničné oblasti Slovenska a Česka nemotorovej turistike.

Zrekonštruovaný palác na akropoli. (Radovan Butaš)

V Mikulčickej časti archeoparku počas leta prebiehala stavebná rekonštrukcia pavilónu I. Po jej ukončení budú mať návštevníci k dispozícii novú múzejnú budovu s vynovenou expozíciou. Lákadlom je 30 metrov vysoká vyhliadková veža. Archeopark je známy aj v oblasti cirkevnej turistiky, konajú sa tu púte oslavujúce Cyrilo-metodskú tradíciu. Rok 2014 je pre Slovanské hradisko v Mikulčiciach okrem výstavby expozičného pavilónu významný aj pre 60. výročie objavenia Veľkomoravských Mikulčíc.

Vodná turistika

Rieka tak po rokoch nadobúda nový rekreačný význam, pričom doposiaľ bola atraktívna najmä pre rybárov. Morava je od Devína po hranicu s ČR výhľadovo sledovanou vodnou cestou, momentálne určenou na športovú a rekreačnú plavbu pre kajaky, kanoe, nafukovacie kanoe, pramice a rafty.

Informačné tabule smerujú turistov do najbližších stredísk. (Radovan Butaš)

Morava k nášmu územiu priteká od priestoru Českomoravskej vysočiny a Západných Karpát smerom z moravského Slovácka. Meandrujúcím úsekom je územie medzi Bzencom a Rohatcom. Pri obci Rohatec začína tvoriť česko-slovenskú štátnu hranicu. Tu sa nachádza aj skalický riečny prístav, ktorý je v súčasnosti koncovými prístaviskom na Baťovom kanali. Morava sa u juhomoravského mesta Lanžhot stretáva s riekou Dyje a dalej tečie južným smerom až k sútoku s Dunajom pri pri Devíne.

Spomienky na starú Moravu

Andrej Závodný uvádza vo svojej práci pod hlavičkou Trnavskej univerzity „Niektoré názvy mokradí a mŕtvych ramien v slovenskom povodí Moravy“, že popri zregulovanom toku Moravy sa nachádza množstvo mŕtvych ramien, ktorých názvy a pôvodné motivanty poukazujú na veľmi starý pôvod. Ešte nezregulovaná Morava sa v jarných mesiacoch a počas výdatných dažďov rozlievala až do šírky piatich kilometrov. Ďalej uvádza, že cieľom regulácie moravských prítokov aj samotnej rieky bolo potrebné odstrániť meandre s najmenším polomerom a najkľukatejšie záhyby rieky. Najväčšie meandre mala Morava pri Kopčanoch, Kútoch, Medzi Moravským Jánom a Levármi, pri Suchohrade a Záhorskej Vsi. Dôsledkom regulácie zanikli početné mŕtve ramená, mokrade a močiare, aj vplyvom rozširovania poľnohospodárskych plôch za socializmu.

Jedno z mŕtvych ramien pretekajúce Mikulčickým areálom. (Radovan Butaš)

Závodný menuje niekoľko známych mokradí Baniarka, Bahno Zelienka, Ivánek, Kakvica, Starigova mláka, Šmolzie; mŕtve ramená Centúz, Feld, Kátovské rameno, Kruh, Lepňa, Nemecká voda, Neteč, Rudavné jazero, Šrek, V studienkach, Žalostiná; bývalé riečne meandre Lipa, pramenisková lúka U Šifflov. Patria sem už dnes zaniknuté aj mokrade Baniarka, Gonzí, Hangalovičova mláka, U Mokrovských a Veľká prašivá mláka. Mnohé lokality majú dlhú históriu a ich názvy vychádzajú z prastarých pomenovaní, ich lokality sa nachádzajú v chránených krajinných areáloch, napríklad Mŕtve rameno Lipa, chránená prírodná oblasť Kátovské rameno či lokality v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.

Tento článok vyšiel aj v papierovom vydaní regionálnych novín My – Týždenník pre Záhorie, (redakčne upravený), 2014, roč. 14, č. 43, s. 2.